14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2025RODINNÝ VÝLET 2025
Uverejnené 24. 12. 2025
ČO MÔŽEŠ VYPIŤ DNES, NEODKLADAJ NA ZAJTRA!
Na to, že ešte nezaznelo heslo, sme si síce spomenuli až v polovici rodinného výletu, ale vôbec to nevadilo. Vonku totiž bolo také teplo, že sme ho plnili aj bez špeciálneho vyzvania – v tej „nepriateľskej verzii“ dokonca aj s novou hosteskou rodinných výletov Katkou Humajovou, ktorá v danej funkcii nahradila Milana Petráša.
Výlet sme odštartovali v sobotu 9. augusta 2025 o 7:00 hod. slávnostným prípitkom na počesť zakladateľa a dlhoročného organizátora rodinných výletov Petra Petráša a „hymnou“ Po kalíšku, ale i prvou piesňou provizórne vyskladanej Necpalanky, v ktorej bol jediným pôvodným členom Milan Petráš. Ten sa však venoval už iba spevu – v hre na bicích ho zastúpil jeho vnuk Roderik Weissabel ml., na gitare hral Roderik Weissabel st., na harmonike Ján Žiak a v speve občas pomohol aj Jožko Chudý. A mohli sme vyštartovať.
Sklený sen
Hneď po tom, ako sa autobus rozbehol a nabral smer, sme zistili, že podobne ako minulý rok ideme smerom na Nováky. Veronika Šutinská a Silvia Kovárová, dcéry Petra Petráša, ktoré po ňom prevzali štafetu v organizovaní rodinných výletov, nás však ubezpečili, že ideme ďalej ako minulý rok.
Našou prvou zastávkou sa stal skanzen Sklený sen vo Valaskej Belej, kde nám Peter Dolinaj vysvetlil a naživo predviedol tradičné metódy a postupy práce so sklom. Priamo pred našimi očami vytvaroval z roztaveného skla pár nádherných predmetov – kvet, labuť, rybku... a ukázal nám aj to, ako sklo možno zafarbiť.
Toto „predstavenie“ sme všetci sledovali so zatajeným dychom a niektorí z nás (Roderik Weissabel ml., Veronika Šutinská, Filip Petráš, Timotej Bartoš) si zo skla niečo aj skúsili vyrobiť. Kto chcel, nakúpil si ešte nejaké originálne kúsky v miestnej predajni a pobrali sme sa ďalej.
Necpaloviny v autobuse
A nastal čas na prvé kolo súťaže Necpaloviny, v ktorej tento rok súťažili družstvá Necpalskí vlci (David Petráš, Filip Petráš, Danka Petrášová), Z pekla štěstí (Vanesska Weissabelová, Natália Žiaková, Rastislav Kamenský), Žltá slnečnica (Naďa Bieliková, Natália Mokrá, Marián Klobučník) a Zelení (Dominik Florián, Marek Florián, Tomáš Mečiar). Odpoveďami na vedomostné otázky si nahrali prvé body a mohli už začať premýšľať aj nad celodennou úlohou – zahraním scénky na tému Bača, súčasťou ktorej mal byť aj spev. Uskutočnila sa aj tradičná časť súťaže o najväčšiu a najmenšiu šnicľu a najväčšiu a najmenšiu topánku, ktorá súťažným družstvám nahrala ďalšie body.
Haluzická tiesňava
Ani sme sa nenazdali a dorazili sme do ďalšieho cieľa našej cesty – do dedinky Haluzice, v ktorej sme mali v pláne obdivovať nádheru Haluzickej tiesňavy. Časť z nás sa však vybrala presne opačným smerom, a tak ako „bonus“ navštívila aj miestnu rozhľadňu a potom sa adrenalínovým zostupom dostala k zrúcanine románskeho kostolíka. Tam síce mala zísť dole popri cintoríne, ale to tiež nikto z nás nevedel. Takže sme sa vrátili späť k parkovisku a pokračovali sme zas na opačnú stranu.
Po tom, ako sme tiesňavu konečne objavili, sme tú časť osadenstva nášho autobusu, ktorá šla od začiatku správne, stretávali ísť presne opačným smerom – a my sme vyšli opäť pri románskom kostolíku. No jednoducho – trochu sme si „nadišli“, ale veď nevadí 😊. Tiesňava bola ako z rozprávky a poskytovala i dostatočný chládok, takže chodiť po nej v tom teple bola jedna báseň.
Vzácne osvieženie
To však neplatilo o návrate k parkovisku, kde okrem malého kameňolomu nebolo ani kúska chládku. Niektorí účastníci výletu už zistili, že v Haluziciach nieto ani krčmy, ani obchodu. A Dominik Florián, ktorý zvonil po domoch a pokúšal sa od miestnych obyvateľov kúpiť nejaké pivo, tiež nepochodil. A tak sme teda čo najrýchlejšie nastúpili do autobusu, napili sme sa aspoň svojich „rozvarených malinoviek“ a striehli sme na čo najbližšiu krčmu.
Našli sme ju až v druhej dedine od Haluzíc, v Trenčianskych Bohuslaviciach. A mali sme z toho takú radosť, že sme do nej doslova bežali. Poskytovala dostatok chladného priestoru i chladných nápojov, a tak sme tam, vyprahnutí, urobili tržbu, akú tam asi už dávno nemali.
Po tom, čo sme nabrali sily, uskutočnili sa ďalšie dve súťažné úlohy – jednu predstavovala manipulácia s dreveným predmetom, úlohou ktorej bolo jednou rukou vyhodiť loptičku priviazané k nej na špagáte na jeho plochú časť alebo napichnúť na špicatú; druhou bolo ako družstvo so zviazanými nohami prebehnúť v danom časovom limite čo najviackrát hore a dole po určenej trase a preniesť pri tom v lyžičke vloženej v ústach čo najviac fazule. Nasmiali sme sa pri tom neúrekom, hoci ani jedno, ani druhé nebolo ľahké a navyše špagát súťažiacim riadne rezal nohy...
Medolandia
Poslednou zastávkou nášho výletu bola Medolandia v Dolnej Krupej. Mali sme možnosť prezrieť si tamojšie priestory, medovú vežu i pivnice a ochutnať medovinu vyrábanú priamo v tejto obci. A neuveríte – sprevádzal nás pán s priezviskom Petráš 😊. Podniková predajňa bola plná „medových výrobkov“ od výmyslu sveta a miestna reštaurácia tiež ponúkala nespočetné špeciality. Moja sestra Maťka ochutnala napríklad ľadovú kávu s ambróziou z medoviny a veľmi si ju pochvaľovala 😊.
Práve v tejto reštaurácii muzikanti opäť rozbalili svoje nástroje, zahrali nám jedno kolo ľudových piesní (Danka a Rasťo Petrášovci si ako tradične aj zatancovali) a odohrala tu aj predposledná súťaž. Dvaja súťažiaci mali na ušiach slúchadlá, aby nič nepočuli, Silvia Kovárová im prečítala krátky text o rodinnom výlete a prvý ho mal zopakovať druhému, druhý tretiemu a koľko kľúčových slov z neho zachytil aj tretí, toľko bodov skupina dostala. Poriadne sme sa pri tom nasmiali, pretože aj tie texty už mali za sebou viac ako dve dekády a rozprávali o rodinných výletoch, na ktoré sme už dávno zabudli 😊.
A nastal čas odísť domov. Aby sme ušetrili čas, v autobuse sa losovala tombola a záverečné súťažné odohratie scénky o bačovi sa odohralo až v Necpaloch pred kultúrnym domom. Na prvých miestach to bolo také vyrovnané, že víťazné družstvo Z pekla štěstí malo iba o pol boda viac ako to druhé, Necpalskí vlčiaci. O rok 8. augusta 2026 teda na výlet zadarmo pôjdu Vanesska Weissabelová, Natália Žiaková a Rastislav Kamenský. A my sa už teraz tešíme, čo si pre nás organizátori opäť pripravia 😊!
Petra Humajová
Foto: Martina Humajová