ROZHOVOR ZAVÁŇAJÚCI DIAĽKOU
Uverejnené 1.8. 1999
Prednedávnom navštívil Slovensko Emil Mendel s manželkou z Ameriky. Nášmu "spravodajskému mikrofónu" sa nevyhol ani on.
Kedy a prečo Ste odišli do Ameriky?
Do Ameriky som odišiel v roku 1948. Vracal som sa vlastne domov, pretože som sa tam narodil.
Bolo Vám tam smutno za rodinou, kamarátmi?
Áno, veľmi.
Akú prácu Ste si našli?
Pracoval som u stolára, u pekára, aj u výrobcu klavírov.
Kde Ste sa zoznámili s pani manželkou?
Zoznámili sme sa v Chicagu.
Bola to láska na prvý pohľad?
(Úsmev oboch manželov) Áno.
Stretávate sa v Amerike aj s inými Slovákmi?
Áno. Stretávame sa každý týždeň v slovenskom klube.
V čom sa asi najviac odlišuje život v Amerike a na Slovensku?
Niektorí ľudia sú ako v klietke. Nevidia viac, len čo je v nej.
Nahnevali Vás niekedy Vaše deti?
Áno. A koľko krát.
A čo Vaše vnúčatká? Chodievate s nimi na prechádzky?
Aj tie ma často hnevajú. Na prechádzky s nimi chodím.
Rád tancujete? Aj pani manželka?
Mňa už bolia nohy, ale manželka tancuje veľmi rada.
Zanôtite si niekedy slovenské ľudové piesne?
Áno, dosť často, aj na rôznych oslavách.
Máte nejakú najobľúbenejšiu?
Mne sa páčia všetky.
Aký bol náš starký, keď ste sa spolu hrávali?
Bol najstarší a u všetkých chlapcov obľúbený.
Čo sa Vám najviac páčilo pri tohtoročnej návšteve Slovenska?
Asi to, že úroveň Slovenska od poslednej návštevy stúpla.
Môžeme Vám občas napísať? Po slovensky, či po anglicky?
Áno. Po anglicky.
Za rozhovor ďakuje Petra Humajová.