Rozhovor s Filkou Petrášovou
Uverejnené 21.12. 1999
Blížia sa Vianoce a Filka Petrášová už vypeká koláče. Našla si však čas pre naše zvedavé otázky, a tak vám ponúkame rozhovor s ňou.
Ako sa slávili Vianoce u vás, keď si bola ešte malá?
Na Vianoce sme sa pripravovali už celý advent pravidelným chodievaním na ranné sväté omše, ktoré už aj vtedy bývali o šiestej hodine vo farskom kostole a volali sa “Roráty“. Chodieval s nami aj otecko, maminka nás vystrojila dobre teplo oblečených, lebo vtedy bývali väčšie zimy, sneh nám riadne vŕzgal pod nohami. Na Štedrý deň sme už netrpezlivo čakali, kedy príde Ježiško, na pekný stromček, večeru, darčeky - len skromnejšie, ale boli sme spokojní.
Akú vianočnú výzdobu ste si robievali?
Vianočnú výzdobu sme chystali pár dní pred Vianocami. Vtedy sa robievali retiazky na stromček z pekných farebných papierikov, zlátili sa orechy - čo koho napadlo. Vystrihovali sme anjelikov a aj všeličo iné.
Dodržiavali ste nejaké zvyky?
Vianočné zvyky boli zaužívané ako maminka hovorila: „ Chlieb a koláč má byť na Štedrý večer na stole, aby sme ho mali po celý rok.“ Ešte si pamätám, že starký chodievali do maštale zaniesť pre dobytok cesnak a pupáčky. Bývali aj rôzne iné zvyky, ale to si až tak nepamätám.
Čo bolo tvojím najkrajším vianočným darčekom?
Mojím najkrajším vianočným darčekom? Vtedy také vianočné darčeky nebývali, väčšinou nejaké maškrty. Ale my sme sa tešili, že sa narodil Ježiško.
Spomínaš si na tvoj prvý koláč, ktorý si upiekla na Vianoce?
Presne si nepamätám, ale podľa zvyku od maminky to boli určite tvarožníky, orechovník a makovník.
Ktorý koláč by podľa teba nemal chýbať na žiadnom štedrovečernom stole?
Práve tie, ktoré som už spomenula: tvarožníčky, orechovník a makovník.
Myslíš si, že v novom tisícročí ešte objavíš nejaký nový dobrý recept? Veď už všetky poznáš!
Všetky recepty neviem, ale budem sa snažiť, aby som nejaký dobrý recept objavila a vyskúšala.
Ako budeš sláviť Silvestra?
S tým problémy nemám. Až bude niečo dobré v televízií, tak sa budem pozerať spolu so starkým. Až nie, možno si prečítam niečo z „Posla“, lebo som ešte nestihla prečítať si posledné číslo. Pred polnocou poďakujem Pánu Bohu za všetko v uplynulom roku a o polnoci poprosím zasa ako vždy o pomoc a Božie požehnanie pre seba, celú rodinu, príbuzných a všetkých ľudí.
2000 je také magické číslo. Myslíš si, že sa v roku 2000 stane niečo neočakávané, alebo že sa svet zmení k horšiemu či k lepšiemu?
Či sa stane niečo neočakávané v roku 2000, to neviem, ale keď by sa stalo čokoľvek, moja prvá myšlienka by bola: „Bola to vôľa Božia:“
Čo by si zaželala našim čitateľom do nastávajúceho roku?
Do nastávajúceho roku 2000 by som čitateľom zaželala pokoj, hlavne duševný, zdravie, hojnosť Božích milostí a ochranu našej nebeskej Matičky.
Za rozhovor ďakuje Petra Humajová.