DUEL PETRÁŠOVCOV PO 50 ROKOCH
Uverejnené 25. 3. 2005
Filka a Peter Petrášovci oslávili 12. februára 2005 svoju Zlatú svadbu. Od ich svadobného dňa uplynulo už neuveriteľných 50 rokov! Kto si na tieto chvíle spomína lepšie? Dozviete sa to hneď po prečítaní nášho špeciálneho rozhovoru. Obom manželom sme totiž kládli tie isté otázky, odpovedať na ne však musel každý sám.
Filka Petrášová
Ako si sa spoznala so svojím budúcim manželom?
Chodieval k nám domov zakresľovať mapy – a potom už chodil, aj keď nemusel.
Po akom dlhom čase ste sa rozhodli, že sa vezmete?
Asi po roku.
Pamätáš sa na dátum vašej svadby?
No a! 12. február 1955.
Aké bolo v teň deň počasie?
Snežilo.
V ktorom kostole ste mali sobáš?
Vo farskom.
Kto ti šil svadobné šaty?
Lydka z rodinných domkov.
Kde ste mali svadobnú hostinu?
U nás doma. Vtedy to ešte nebývalo tak, že by sa niekam chodilo. Nábytok sa vypratal z izby, dookola sa dali stoly a bolo.
Hrala vám aj nejaká kapela?
Schiffer na harmonike a Námesný (otec mojej spolužiačky) na husliach.
Kto bol starejší?
Nebohý Peter Vaňo.
Kde ste bývali po svadbe?
Tu, v novom dome, ktorý starký postavil.
Ktoré z vašich detí bolo najposlušnejšie a ktoré najnezbednejšie?
To je ťažká otázka, nedá sa na ňu odpovedať. Neboli medzi nimi nejaké veľké rozdiely.
Čo máš na starkom najradšej?
Všetko. Mám ho rada takého, aký je.
Starký ako domáci majster urobil množstvo vecí. Ktorá z nich bola najužitočnejšia?
To, že postavil dom.
Akú najveselšiu príhodu ste spolu zažili?
Spomínam si na jednu, ale tá bola asi veselá len pre mňa. Keď totiž starký so svojou partiou staval sídlisko Sever, do práce chodil na motorke. Tá však už nevedela tak dobre ťahať do kopca, preto aby sa dostal na Sever, musel vbiehať do kľukatých uličiek na Kopaničkách, aby sa motorka rozbehla a vôbec vyšla hore. Ja som až domov počula, ako tá jeho motorka zavýja a bolo mi to veľmi smiešne. Ale zároveň mi ho bolo aj ľúto.
Uplynulo 50 rokov spoločného života rýchlo alebo pomaly?
Rýchlo.
A teraz, po 50 rokoch manželstva, ako hodnotíš tento spoločne prežitý čas?
S Božou pomocou sme ho prežili dobre.
Peter Petráš
Ako si sa spoznal so svojou budúcou manželkou?
Jej otec mal doma plány obce a ja som si ich k nim chodil kopírovať. Tam som sa s ňou stretol, porozprávali sme sa... Poznal som ju už aj predtým, veď bola z Necpál, ale bola o dosť mladšia odo mňa, tak som ani nerátal s tým, že by raz mohla byť mojou ženou.
Po akom dlhom čase ste sa rozhodli, že sa vezmete?
Neviem presne, veď je to už 50 rokov! Keď už sme mali kde bývať.
Pamätáš si na dátum vašej svadby?
Jáj, to neviem, neviem už.
Aké bolo v ten deň počasie?
Zdá sa mi, že bola zima. Alebo nie? Ja ti, vidíš, už ani to neviem.
V ktorom kostole ste mali sobáš?
Vo farskom, lebo vtedy sme tam chodili.
Kto ti šil svadobný oblek?
Strýco Jakub.
Kde ste mali hostinu?
V starkinom rodnom dome.
Hrala vám aj nejaká kapela?
Janko Páleše na husliach. Alebo na harmonike? A ešte ďalší dvaja-traja hudobníci
Kto bol starejší?
Peter Vaňo.
Kde ste bývali po svadbe?
Zdá sa mi, že už tu.
Ktoré z vašich detí bolo najposlušnejšie a ktoré najnezbednejšie?
Všetci boli takí huncúti. Ale boli poslušní. Peťo bol väčší huncút ako Milan, ten bol taký skromnejší. Evka bola dobrá.
Čo máš na starkej najradšej?
Dobre varí a rozumieme si. Poslúchame sa.
Ktoré z jedál, čo starká varí, máš najradšej?
Všetky. Napríklad aj hrachovú polievku, čo sme mali dnes na obed. Bola výborná.
Akú najveselšiu príhodu ste spolu zažili?
Nenapadá ma nič „takô“.
Uplynulo 50 rokov spoločného života rýchlo alebo pomaly?
Rýchlo! Nechce sa nám veriť, že je to už za nami.
A teraz, po 50 rokoch manželstva, ako hodnotíš tento spoločne prežitý čas?
Dobre, som spokojný.
Ďakujeme za odpovede a želáme ešte veľa šťastných rokov!
Petra Humajová