14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023RODINNÝ VÝLET 2002
Uverejnené 24. 12. 2002
„Z kopýtka si vyhodíme,
kus Slovenska uvidíme...“
To bolo heslo 11. rodinného výletu, ktorý už ako tradične usporiadal v auguste ujo Peťo Petráš. Účastníkov bolo neúrekom. Každý dobre naladený a zásobený jedlom, dostavil sa 10. augusta ráno na Poľnú ulicu.
Zanedlho už autobus vyrazil smerom k Trenčínu. Počas cesty tam prebehla „autogramiáda“. Všetci sa podpísali do novovytvorenej kroniky rodinných výletov i na plagát namaľovaný Silviou Petrášovou. Keďže sa zo všetkých strán autobusu ozýval len smiech, je isté, že cesta do Trenčína nebola pre nikoho dlhá.
V Trenčíne sme sa rozdelili – časť z nás išla na Trenčiansky hrad, kde nás zaujali nielen rôzne historické exponáty, ale aj slávna Studňa lásky, sokoliari či šermiari. Druhá časť výletníkov zatiaľ nakupovala v obchodoch na námestí.
Na obed sme už boli v Trenčianskych Tepliciach. Poprechádzali sme sa v kúpeľoch a potom sme „zakotvili“ v jednej z miestnych reštaurácii, kde sme hneď upútali pozornosť zamestnancov. Martinka Humajová si išla kúpiť nanuk a predavač sa jej spýtal, či všetci, čo tam sedíme, sme rodina. „Áno, ale to je len polovica, ostatní sa ešte prechádzajú,“ odpovedala Martinka prekvapenému predavačovi.
A keďže sme už boli v Trenčianskych Tepliciach, nevynechali sme ani návštevu Mostu slávy. Ujo Peťo si tam dokonca už aj vybral miesto, kde vraj raz umiestnia tabuľku „Necpalanka“. Tak sa už na to tešíme... Na parkovisku pred autobusom Necpalanka v zložení Peter Petráš ml.- harmonika, Kamil Petráš – trúbka, Milan Petráš – bicie, Viliam Trn – hrkalka a Helenka Mečiarová – rumbagule . Po prvýkrát na tomto výlete vybrali svoje nástroje a zahrali nám pár ľudových piesní.
Ďalším miestom, ktoré sme navštívili, bola nádherná Manínska tiesňava. Kedysi vraj pomedzi obrovské skaliská sedliaci prechádzali tak, že rozobrali voz, preniesli ho cez tiesňavu, potom ho znova zložili a pokračovali v ceste. Teraz sa však už tadiaľto dá prejsť po úzkej ceste – priechod pomedzi skaly bol vytvorený pomocou výbušnín. Nemohli sme sa vynadívať na okolitú prírodu a v Manínskej tiesňave sme strávili asi hodinu.
A potom sme znova vyrazili na cestu. Rajecká Lesná, kde sme navštívili drevený Slovenský Betlehem, sa všetkým veľmi páčila. Ale pretože sa už blížil večer, ponáhľali sme sa k poslednej zastávke na našej rodinnej ceste – k reštaurácii Kľak. Po zjedení halušiek nasledoval vrchol celodenného programu – losovanie cien, ktorých bolo najskôr šesť, ale počas losovania stúpol ich počet až na deväť. Celé losovanie prebiehalo na parkovisku pred reštauráciou Kľak. Moderoval ho ujo Peťo, notárom bol Kamil Petráš – notár Talíř a opozíciu tvoril Peter Petráš st.. Vyhrať mohol každý účastník zájazdu, pretože sme všetci boli „označení“ výhernou papierovou očíslovanou húseničkou ( húseničky vyrobila Silvia Petrášová spolu s kamarátkou Veronikou Belisovou). Po skončení losovania nás všetkých boleli bruchá od smiechu. Ale veď posúďte sami...
Losovať sa začalo od 1. ceny – a tou bola videokazeta z rodinného výletu, ktorú venovala TV Ďurčo ( tak nazval Peťo našu kameramanku Kvetku Ďurčovú, ktorej pri filmovaní pomáhala celá jej rodinka). Keďže kazetu vyhral otec Kvetky Viliam Trn, vzdal sa jej. A tak sa skutočnou výherkyňou kazety stala Janka Petrášová. Kamil síce namietal, vraj je to rodinkárstvo, ale keďže sme tam všetci boli rodina, jeho námietky nik nebral do úvahy. A navyše „opozičný“ povedal: „Keď je to moja nevesta, tak nech vyhrá!“
Ďalšou cenou boli kúpeľné oblátky. Číslo 13 nebolo nešťastné pre Patrika Páleša, ktorý ich vyhral. „Dúfam, že nás ponúkneš,“ nádejal sa Kamil, ktorý zatiaľ nič nevyhral, hoci stále hypnotizoval tých, čo losovali.
Naozaj originálnu cenu od Helenky Mečiarovej vyhrala kamarátka Veroniky Petrášovej Monika. Tou cenou bol – košík uhoriek!
„Hodiny, ktoré sú nefunkčné!“ – tak nazval Peťo nasledujúcu cenu. Našťastie sa ich Monike tesne pred losovaním podarilo opraviť, takže Marek Páleš sa z hodiniek mohol naozaj tešiť. „Čo nám to tu chcete vybrakuvať?“ poznamenal Kamil, keďže jednu z cien už vyhral aj Marekov brat Patrik.
Pre Viliama Trna bola 34 šťastným číslom, lebo ho opäť vylosovali. Vyhral „pomočené zlaté kekse – už vyschnuté“, čiže Polomáčané Zlaté oblátky. Zo svojej ceny mal veľkú radosť a iste by ju rád vyhral aj Kamil: „Na rok to zas doneste,“ povedal Viliamovi, „keď pôjdeme na zájazd, zjeme!“
Cenu „prekvapenie“ vyhrala Veronika Petrášová. No keď ju Peťo a Kamil vybozkávali, Janka Petrášová to už nevydržala: „Mám jednu sťažnosť! Bozkávate len ženy pod 30 rokov!“ Kamil sa hneď ohradil: „Viete čo pani, dajte to písomne, podajte si to na pošte, zaplaťte 25-korunový kolok...“ Janka to však nenechala len tak, sťažovala sa i naďalej, až sa Kamil nahneval a dal jej hneď štyri bozky, pri ktorých im „aj okuliare zaštrngali“ ( ako to on zhodnotil).
Ďalšiu cenu od tety Hely – kyticu sušených kvetov – vyhral „opozičný“ Peter Petráš st.. Keksík Mila získala Kamilova manželka Vlasta, čomu sa Kamil veľmi potešil, lebo vraj aspoň raz do roka ju môže vybozkávať.
Predposledná cena bola ukrytá v škatuľke. „Je to vraný koník – zelený, kto si ho chytí, toho je!“ zahlásil Kamil. Nakoniec to však bol prívesok na kľúče, najprv nefunkčný, no potom opäť šikovnou Monikou opravený. Vyhral ho Edko Kubinec.
A na záver bol vylosovaný ešte výherca grilovaného kurčaťa, ktoré venoval Milan Petráš. Vyhrala ho Kvetka Ďurčová. Všetci sme sa smiali, aký obchod sa tu uzavrel – Kvetka dá Milanovej žene Janke kazetu a Milan Kvetke kura!
Nakoniec Kamil zahlásil: „Toto všetko je len rozprávka, nič ste nevyhrali!“ Ale výhercovia, ktorí si svoje ceny držali pevne v rukách, tomu neverili. A tak sme so smiechom nastúpili do autobusu, kde nám ešte zahrala Necpalanka.
V rodinných kruhoch bol rodinný výlet ešte dlho „pretriasanou“ témou v rozhovoroch. Prečo? Nuž preto, lebo bol super a pretože sa opäť ako každý rok vynikajúco vydaril. A za to všetko patrí obrovská vďaka hlavnému organizátorovi Petrovi Petrášovi, ale i Kamilkovi Petrášovi a všetkým ostatným účastníkom zájazdu, ktorí pomohli vytvoriť úžasnú atmosféru...
Petra Humajová