14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2022RODINNÝ VÝLET 2004
Uverejnené 23. 12. 2004
Ráno skoro vstávame,
na výlet sa chystáme.
Aký výlet? Rodinný!
Má už 13. narodeniny.
Súrodenci, švagrovci, susedia,
všetci trasu dobre vedia.
Brhlovce, Bratislava, Komárno,
nejdeme tam nadarmo!
Evka Humajová
Práve táto básnička nás sprevádzala na 13. rodinnom výlete, ktorý sa začal presne 7. augusta ráno, o 7:04 hod.. Autobus plný rodinných príslušníkov sa vydal na najdlhšiu trasu v histórii rodinných výletov. Chystali sme sa totiž prejsť približne 500 km!
Tento rok viedli naše „kroky“ smerom na južné Slovensko. Do Brhloviec blízko Levíc sme dorazili rýchlo. Aspoň sa nám tak zdalo. Veď sme ani nemali čas pozerať na hodinky, keďže nám náladu spríjemňovala naša rodinná kapela Necpalanka. Obydlia vytesané v skalách sa nám veľmi páčili. Mnohých však zaujali aj živé netopiere, ktoré si kľudne lietali v čiernej kuchyni jedného z domčekov. Necpalanku toto príjemné dedinské prostredie tak uchvátilo, že neváhala a rozložila svoje nástroje. Zahrala zopár ľudových piesní, počas ktorých pútal pozornosť hlavne malý Filipko Petráš – určite budúci kapelník.
Ďalej sme mali namierené do Komárna. Dlhú cestu v autobuse po rovine sme opäť ani nevnímali, pretože v autobuse prebiehala súťaž Necpaloviny, ktorú pripravil organizátor výletu Peter Petráš ml. aj so svojou dcérou Silviou. Súťažili tri rodiny: Pálešovci, Kubincovci a Humajovci. Hlavná cena bola atraktívna, preto sa aj všetci veľmi snažili – kto vyhrá, môže ísť na výlet aj na budúci rok. Deti mali za úlohu nakresliť domček jedným ťahom, mamy povedať, koľko kociek cukru je v jednom kile a otcovia napísať Ludolfovo číslo zaokrúhlené najskôr na tri, potom na štyri desatinné miesta. Po veľmi tesnom a napätom boji vyhrali napokon Humajovci. A sedemročný „Újezďák“ Dominik Florián celú súťaž ohodnotil slovami: „To byla ale legrace, co?“
V Komárne sme okrem slovenčiny mohli počuť aj maďarčinu. Mesto s pestrofarebným európskym námestím bolo veľmi pekné. Po hodinovej prechádzke v Komárne sme opäť vyrazili.
Pred príchodom do Bratislavy sa zrazu slnečné počasie zmenilo na prudký lejak, ktorý síce utíchol, no po príchode na Devín sa spustil znova. Účastníkov zájazdu to však neodradilo a i tak sa vybrali na hrad, kde im vplyvom nejakého elektrického výboja všetkým stáli vlasy „dupkom“. Bolo to komické... Pod Devínom Necpalanka tiež vytiahla nástroje, no ich hudobné cítenie nebolo zo strany Bratislavčanov pochopené. A tak sme sa vydali na Bratislavský hrad, kde sme strávili asi jednu hodinu.
Poslednou zastávkou na našej ceste bol motorest Čertova pec pri Piešťanoch, ktorý si mnohí určite pamätajú z 10. rodinného výletu. Vtedy tu totiž Necpalanka odohrala i jednu svadbu. Teraz nebola v Čertovej peci žiadna svadba, no vedúci si nás ešte pamätal. Práve v tomto motoreste prebehlo losovanie tomboly. Cien bolo 42 – takže vyhral takmer každý!
Domov sme prišli asi o 23:00 hod. – unavení a s bruchami boľavými od smiechu. Ujo Peťo totiž celú spiatočnú cestu rozprával vtipy. Zaspali sme ako v oleji a snívali o tom, aké to asi bude na budúci rok...
PS: Najstaršia účastníčka zájazdu mala 82 rokov, najmladší účastník 4 roky.
Petra Humajová
Čo sme na výlete vydeli...
Brhlovce - starobylá obec je vzdialená 15 km východne od okresného mesta Levíc. Dedina bola pôvodne rozdelená na Horné a Dolné Brhlovce, ktoré sa zlúčili v roku 1952. Brhlovce sa stali vyhľadávaným miestom domácich a zahraničných turistov kvôli skalným obydliam, vykresaným do ľahko spracovateľného tufu a tufitu v miestnej časti známej pod názvom Šurda. Celá ulica s obytnými a hospodárskymi priestormi v skale bola v roku 1983 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Podľa miestnych tradícií skalné priestory na bývanie majú vraj pôvod v spôsobe ochrany pred Turkami v 16. a 17. storočí. Po prvýkrát ich spomína Matej Bel vo svojom diele Notície v roku 1742. Unikátnosť lokality zvýrazňuje i ocenenie medzinárodnej organizácie Europa Nostra v roku 1993.
Komárno - v 18. storočí to bolo tretie najväčšie mesto na Slovensku podľa počtu obyvateľov. V roku 1950 tu namerali najvyššiu dennú teplotu vzduchu na Slovensku: 39,8 °C. V rokoch 1763 a 1783 boli v Komárne zemetrasenia, ktoré spôsobili značné škody. Odvtedy tu zakázali stavať budovy, ktoré by mali viac ako dve poschodia, a každý deň popoludní o 15:00 hodine sa rozozvučia zvony na Kostole svätého Ondreja, ktoré obyvateľom Komárna až dodnes pripomínajú posledné ničivé zemetrasenie. Najatraktívnejšie miesto v Komárne je Nádvorie Európy. Každý dom na nádvorí symbolizuje jeden európsky národ. Farby a stavebné štýly domov sú pestré a rôzne ako národy „starého“ kontinentu. Uprostred sa nachádza fontána Milénium. Nádvorie Európy začali stavať v marci 1999.
Devín - patrí k najvýznamnejším slovenským hradom. Stojí na 212 m vysokom skalnom brale na sútoku Dunaja a Moravy. Prvý raz sa spomína v roku 864 vo Fuldských letopisoch. Úloha Devína bola dôležitá v obrannom systéme Veľkej Moravy. Keď v 16. storočí turecké vojská ohrozovali Viedeň i Bratislavu, tento hrad sa im nepodarilo dobyť. V roku 1809 ho vyhodili do vzduchu vojaci napoleonskej armády. Zrúcaniny hradu boli v štúrovskom období miestom výletov bratislavských študentov. 24. apríla 1836 tu bol na historickom výlete slovenskej mládeže i Ľudovít Štúr. Hrad sa v súčasnosti sčasti konzervuje a sčasti rekonštruuje. Bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Bratislavský hrad - po prvý raz sa spomína v roku 907, je však isté, že jestvoval už predtým a bol jednou z dôležitých pohraničných pevností Veľkej Moravy. Bol postavený z dreva a hliny, prestavaný na kamenný v 13. storočí. Po viacerých prestavbách tu bol v rokoch 1784 -1791 zriadený generálny seminár rímsko-katolíckej cirkvi, kde študoval aj Anton Bernolák. V roku 1802 na hrade ubytovali vojsko a odvtedy slúžil ako kasáreň. V máji 1811 vypukol na hrade požiar zavinený neopatrnosťou talianskych vojakov rakúskeho pluku. Po takmer 150 rokoch pustnutia sa začalo s rekonštrukciou, ktorá trvala do roku 1962.