RODINNÝ VÝLET 2005
Uverejnené 23. 12. 2005
Svitlo ráno, 6. augusta. Napriek obavám, aké bude počasie, svietilo slnko. A my sme sa vydali už na 14. rodinný výlet!
Všetko sa začalo ako vždy pred domom uja Peťa Petráša, hlavného organizátora rodinných výletov. Vybrali sme si tradičné označenie so zlosovateľným číslom, vypočuli jednu pieseň v podaní skupiny Necpalanka a nasadli do autobusu, ktorý sme zaplnili do posledného miestečka.
Cesta do Banskej Štiavnice ubehla rýchlo. Zapisovali sme sa do kroniky, pozorovali okolitú krajinu a väčšina autobusu neodolala ponuke uja Peťa, ktorý sa už v zástere Topvar pohyboval po autobuse s fľaškou v ruke. Veď treba nejakú dezinfekciu – aj hneď zrána!
Banská Štiavnica, zapísaná do zoznamu UNESCO, je naozaj pekné mesto. My sme v nej navštívili Štôlňu Bartolomej, kde sme sa oblečení v plášťoch, s prilbami na hlave a s baterkami v ruke pokúsili niečo „vyfárať“. Ale neviem o tom, že by tam niekto niečo vydoloval. Všetci sme si však vyskúšali, aké to asi je byť v podzemí a pozreli sme si rôzne stroje, ktoré baníci používali na prácu. V tejto štôlni sa ťažilo hlavne zlato a striebro, my sme sa však dostali aj do múzea, kde boli uložené stroje používané pri ťažbe uhlia. Boli funkčné a my sme ich aj mali možnosť vidieť pri práci, ale pri tom rachote, aký vydávali, by som ich veru nechcela obsluhovať. Naša návšteva Banskej Štiavnice pokračovala krátkou prehliadkou mesta s odborným výkladom sprievodkyne. Mnohým napadla otázka, ako asi šoférujú vodiči na nerovnom teréne Štiavnice – a navyše na cestách z čadičových kociek – v zime. Poslednou zastávkou v tomto meste bola Banská krčma, kde sme strávili asi dve hodiny. Necpalanka vytiahla svoje nástroje a ľudia na ulici sa nestačili čudovať, čo sa to deje. Okolo druhej poobede však ujo Peťo Lachký zahlásil, že už toho bolo dosť a sme zrelí na Kremnicu. Naše ďalšie kroky viedli totiž tam.
Kremnica nás tiež privítala krásnym slnečným počasím. Upravené námestie, hradby, morový stĺp, kostoly, mincovňa – bolo tu čo obdivovať, aj keď len zvonka. Na návštevu niektorých vytipovaných miest nebol čas ani financie. A my sme sa už navyše tešili na Kremnické Bane. Veď len málokto sa môže pochváliť, že bol v geografickom strede Európy!
Kostol sv. Jána, ktorý sa nachádza nad obcou Kremnické Bane, patrí kapucínom. A práve v jeho blízkosti je položený veľký kameň, ktorý označuje stred Európy. My sme si však toto úžasné tiché prostredie veľmi neužili. Z ničoho nič sa totiž spustil tichý dážď a väčšina z nás mala dáždniky v autobuse. Mnohí sa preto utekali schovať, tí odvážnejší a otužilejší alebo dáždnikom vybavení sa prešli ešte kúsok betónovou cestou, kde z kopca uvideli priehradu Turček, odkiaľ náš okres čerpá pitnú vodu.
Kremnické Bane neboli poslednou zastávkou našej púte po Slovensku. Cestou domov sme sa ešte zastavili v jednom pohostinstve na Budiši, kde prebehlo losovanie tradičnej tomboly. Nechýbal pri ňom notár Talíř alias Kamilko Petráš a opozičný – terajší necpalský richtár -Jožko Antóny. Zábavy teda bolo dosť. Veď k losovaniu sa pridala aj hra skupiny Necpalanka a dokončenie súťaže Necpaloviny, ktorá prebiehala už v autobuse. Najviac bodov v nej získal Rasťo Petráš, a tak hlavnú cenu – možnosť ísť na rodinný výlet aj na budúci rok – získal on.
My však dúfame, že ani našou účasťou nebude ohrdnuté a aj my budeme môcť na budúci rok opäť cestovať spolu s celou rodinou po Slovensku. Veď takúto možnosť lepšie spoznať nielen našu vlasť, ale aj našich blízkych, a to všetko v jeden deň, nemá veru každý!
Petra Humajová