14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023RODINNÝ VÝLET 2013
Uverejnené 24. 12. 2013
„VÍŤAZI PIJÚ OD RADOSTI, PORAZENÍ OD ŽIAĽU,
MY OD RÁNA!“
Neviem, či za to mohlo heslo nášho rodinného výletu, alebo skôr výnimočná aktivita jeho účastníkov, no po prvýkrát v histórii sa nám podarilo zdolať nepriateľa!Kto bol tým nepriateľom? To už všetci výletníci z okruhu našej rodiny i priateľov dobre vedia..
„Na rodinnom výlete sme všetci priatelia, ale máme tu i jedného nepriateľa!“ začína tradičnými slovami výlet jeho organizátor Peter Petráš. Štart z Necpál už máme za sebou. Nechali sme tam náš symbol – 22-ročnú Maťku Humajovú, ktorá nám v tento rok kvôli neodkladným povinnostiam prišla k autobusu len zakývať. Píše sa 10. august 2013 a my vyrážame na 22. rodinný výlet!
Technológie napredujú
Cestu smerom na západ Slovenska nám skracuje obľúbená súťaž. Začína zadaním celodennej úlohy a pokračuje položením vedomostných otázok. Ale čo to? Tri zo štyroch družstiev odpovedajú na chlp presne! Nedá sa nič robiť, technológie napredujú. Dnes sa už na internet môžete prihlásiť kdekoľvek a poctivci v tomto smere veru nedopadli veľmi lichotivo...
Súťaží sa i o najdlhšiu a najkratšiu šnicľu, najväčšiu a najmenšiu topánku v autobuse. Čas plynie rýchlo. Občasné prestávky ujo Peťo pohotovo vypĺňa reklamou: „Prázdne fľašky do igelitovej tašky a šup s nimi k nám!“ Nie, ujo Peťo sa nezaoberá recykláciou plastov... Len potrebuje niečo, do čoho by mohol kedykoľvek naplniť ľuďmi tak milovaný mok zo svojej predajne sudového vína...
Netopiere nespia
Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Našu šesťdesiatpäť člennú posádku musia rozdeliť na tri skupiny, aby sa vpratala dnu.
Všetci poctivo obdivujú úzke chodby i zaujímavé jaskynné útvary. Otázku o prítomnosti netopierov zodpovie naša sprievodkyňa rýchlo: „V zime je ich tu množstvo. Ale teraz nespia, a tak tu sotva nájdete čo i len jedného.“
Po zostupe k autobusu sa všetci poctivo počkáme a pokračujeme v ceste ďalej. Onedlho sa nám na obzore zjaví Smolenický zámok. No ten nie je naším cieľom, čaká nás čosi iné. Hrad Červený Kameň!
Sííííír!
Červený Kameň kedysi podobne ako náš Bojnický zámok vlastnili Pálfiovci. Turisti si na ňom v súčasnosti môžu vybrať z dvoch prehliadkových trás – jedna vedie podzemím a druhá interiérom hradu. Opäť sa delíme na tri skupiny. Jedna si vyberá podzemie, druhá interiér a tretia radšej zostane v exteriéri a vystačí si s prehliadkou ponuky miestneho baru.
Najväčšou raritou našej cesty hradom nie sú ani tak podzemné priestory či nábytok z rôznych historických období, ale skôr ujo Milan so skupinou Necpaľanov. Do výkladu sprievodkyne sa mieša jeho „Síííír!“ a ohromení turisti na chvíľu stratia niť a pozerajú sa prostredníctvom neďalekého okna na šťastné výrazy tvárí fotiacich sa Prievidžanov na terase hradu.
Potom už však prehliadka pokračuje bez problémov ďalej ☺. Kým sa všetci vrátime späť a postretáme, Necpalanka už pri autobuse vyhráva a ľudia sa zvedavo pozerajú, čo sa to tam deje. Za tých 22 rokov sme si už zvykli ☺.
Namelieme múky?
I v ďalšom cieli našej cesty zostávame v zajatí histórie. Schaubmarov mlyn pri Pezinku je jedinou technickou pamiatkou svojho druhu, zachovanou na svojom pôvodnom mieste. Potok je už od neho odklonený a veľa múky by sme v ňom už teda nenamleli, no i tak nám poskytuje zaujímavý pohľad do tajov niekdajšieho mlynárskeho života.
„To mlynské koleso by sa aj zišlo opraviť,“ konštatuje ktosi z necpalských zanietencov. „Zišlo,“ pokrčí plecami sprievodca. „Ale viete. Peniaze.“ Zvyšok skupiny chápavo prikývne. Investície do takýchto vecí u nás určite nie sú na prvom mieste...
Na dvore Schaubmarovho mlyna prebehne aj ďalšie kolo súťaží. Finále už uskutočňujeme vo Vinohradoch, kde sa odohrá i povestná tombola. Domov sa vraciame krátko po deviatej. Nepriateľ naliaty v sklenených fľaškách je zdolaný, nálada výborná – stačí sa už len rozlúčiť a poďakovať.
Dovidenia o rok, priatelia!
Petra Humajová