14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023RODINNÝ VÝLET 2012
Uverejnené 24. 12. 2012
KEĎ MINÚTA TRVÁ MENEJ AKO 60 SEKÚND
Ak sa náhodou niekto z Necpaľanov bývajúcich v okolí pohostinstva U Lacku v sobotu ráno, 18. augusta okolo 7:00 hod. vyklonil z okna, možno sa aj zľakol. Veľký húf ľudí (mnohí z nich v čiernych fanklubáckych tričkách) postával neďaleko cesty a šíril okolo seba už od začiatku neopakovateľnú atmosféru.
Ak bol však ten vykláňajúci sa Necpaľan správnym Necpaľanom, určite sa nezľakol, ba dokonca sa ani nečudoval. Za dvadsaťjeden rokov sa na fakt, že Petrášovci, Mečiarovci, Humajovci a ich priatelia chodia vždy v auguste na výlet, hádam už len dalo privyknúť ☺.
Úder na bubon
Buch! Ujo Milan odklepal nielen prvú pieseň Necpalanky, ale aj štart ďalšieho zo skvelých rodinných výletov, usporiadaných ujom Peťom a jeho dcérou Silviou. Členovia posádky, označení tento rok farebným motýlikom, sa hneď odvážne pustili do zdolávania nepriateľa a plnenia prvých súťažných úloh.
Greenpeace, Modré ustrice, Dôchodcovia a Slnečnice dostali na úvod neľahkú úlohu – nacvičiť do večera predstavenie s názvom „Krčma“. Potom ich čakali vedomostné súťaže.
Viete, akú záručnú dobu má Horalka? Koľko kúskov toaletného papiera v priemere minie občan Európskej únie na jednu veľkú potrebu? Dokážete v limite troch minút napísať veľa, veľa, veľa slov začínajúcich na „ú“? Ak áno, mali ste tam byť. Prvým kolom by ste
prešli úspešne ☺.
Mám rád pivo!
Túto vetu asi slastne predniesol každý mužský účastník výletu po návšteve pivovaru Steiger vo Vyhniach. „Sme prvým slovenským pivovarom. Nepretržitá výroba od roku 1473 trvá u nás dodnes,“ oboznámila nám hneď po začatí exkurzie naša sprievodkyňa.
Prešli sme si všetkými priestormi pivovaru. Dozvedeli sme sa, ako pivo kvasí, ako sa ďalej spracúva, ako sa degustuje, dávkuje do fliaš či ako sa umývajú sudy. „Je to jediná profesia v celom pivovare, pri ktorej človek musí spĺňať určite proporcie. Do suda je totiž potrebné vopchať hlavu i ruky a cez malý otvor sa to nie každému podarí,“ dodala so smiechom sprievodkyňa.
Po ochutnávke bohatej ponuky pív Necpalanka neodolala a zahrala pred budovou pivovaru pár piesní. „Spievať nám tu už hostia spievali, ale ešte nikdy nehrali!“ skonštatovali zamestnanci. Údajne aj mali chuť pokračovať ďalej s nami – ale smola. Autobus sme mali naplnený do posledného miestečka.
To bola paráda!
Vydali sme sa na cestu ďalej. Zástupcovia súťažných družstiev si precvičili svoje žuvacie svaly a v čo najkratšom čase každý z nich schrúmal jednu mrkvu. Ostatní parádne povzbudzovali – a to ani netušili, ak paráda sa na nich chystá! Z ničoho nič sa ocitli v Hrušove, kde sa práve v tieto dni konal folklórny festival Hontianska paráda.
Vrava, virvar... Ľudia v krojoch sa miešali s davom bez krojov. Tu sa kosilo, tam zvážalo, inde sekali kameň, kúrilo sa v peci, miesilo sa cesto na chlieb... A všetka práca sa vykonávala s radosťou slovenskému národu minulosti blízkou. Spev, hudba, harmonika, husle, cimbal... Bolo kadiaľ chodiť. Na chvíľu som aj „ušla“ do ticha na hrušovskú kalváriu, ale nedalo mi nevrátiť sa späť. Pódiá boli plné tanečníkov, ulice plné tematických dvorov. Dokonca i deti sa mohli realizovať v tvorivých dielňach. „Jój, tam hore je krásne,“ kričala náhodná okoloidúca na svoju známu. „Ale idem pozrieť i dolu, tam bude ešte krajšie!“
Niekoľkohodinový rozchod snáď ani nebol dostatočne dlhý na uchopenie všetkého, čo Hrušov v tento deň ponúkal. Na dosiahnutie stavu únavy však stačil dostatočne. Postupne prichádzajúc, posadali sme si okolo nášho autobusu
a spontánne sme vytvorili akýsi „necpalský dvor“. Na gitare hral Roderik, na klávesovej harmonike ujo Peťo Lachký, na bubnoch Tomáš. Spievali sme všetci ☺.
V exteriéri sa naši súťažiaci zahrali ešte na rybárov. Síce sa nesnažili nič chytiť, ale skôr trafiť pero do fľaše, pomôcky na vykonanie danej úlohy však lov rýb pripomínali ☺. Potom sme sa už vydali na cestu späť.
Ešte nie je koniec
Cesta späť však na rodinnom výlete však v žiadnom prípade neznamená koniec ☺. Zameraná je totiž na hľadanie vhodného motorestu, kde unesú náš veľký počet i tolerujú zábavu. Tentoraz sme zastali kdesi medzi Krupinou a Zvolenom. Súťažiaci preukázali svoju šikovnosť slalomom autíčka na diaľkové ovládanie i zahraním už spomínanej scénky o krčme. Celkovým víťazom súťaže sa stalo družstvo Greenpeace, a tak na výlet o rok zadarmo pôjdu Vilko Trn, Jožko Chudý a Juraj Belica.
V tombole sa každý zbavil vecí, čo už nepotrebuje a na výmenu nejaké iné vyhral späť, v autobuse nám svoj talent znásobený prácou na ňou opäť preukázala Laura Belicová – a boli sme doma.
Čas výletu uplynul rýchlo. A tak sa nenaplnilo heslo zájazdu, že „na rodinnom výlete má každú minúta 60 sekúnd“. Podľa mňa mal každý z nás dojem, že na rodinnom výlete má minúta tých sekúnd skôr akosi menej. Preto aj tie minúty tak nezadržateľne bežia...
Petra Humajová