14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2024RODINNÝ VÝLET 2016
Uverejnené 24. 12. 2016
KTO NESKORO CHODÍ, BÝVA ĎALEKO
A tak sme sa toho dožili... Svitlo sobotné ráno 6. augusta 2016 a my sme sa spoločne s rodinou a priateľmi vydali putovať po Slovenku. Už po 25. raz. Tentoraz pod heslom – „Kto neskoro chodí, býva ďaleko.“
Celé podujatie ako vždy odštartovala Necpalanka piesňou pri odchode o siedmej ráno neďaleko Kultúrneho domu v Necpaloch. Účastníci výletu – už tradične „označkovaní“ symbolom výletu zo šikovných rúk Silvie Petrášovej – sa vydali na cestu smerom na západ. Slova sa hneď chopil organizátor a moderátor celého podujatia Peter Petráš. A to nielen preto, aby nás oboznámil s trasou cesty, ale aj aby ohlásil začiatok súťaže Necpaloviny.
Kým sme prišli do Skalice – prvého cieľa našej cesty – štyri súťažné družstvá; Hlavičky (Peter Lachký, Ľudka Bátorová, Ivan Krško), Rodinka s.r.o. (Gajdovci), Prváčikovia (susedia Mokrí) a HD – Hierge deti (Tomáš a Zuzka Mečiarovci, Martin Humaj); už splnili prvé súťažné úlohy. Odpovedali na otázky, ako vysoko porazili slovenské hokejistky bulharské v kvalifikácii na olympijské hry (82:0); čo znamená slovo smyk (poľnohospodársky stroj); a odhadli, aká finančná čiastka sa ukrýva vo valci s euromincami.
Historická Skalica a Kopčany
Skalica nás privítala s otvorenou náručou. Najprv sme v nej navštívili budovu bývalého františkánskeho kláštora, kde nám predviedli výrobu klasického skalického trdelníka, potom sme sa presunuli ku Kostolu sv. Michala Archanjela. Tu sme vystúpili na vežu a prezreli sme si mesto z vtáčej perspektívy. Navštívili sme takisto Rotundu sv. Juraja a Ľadovňu, kde kedysi – v čase neexistencie chladničiek – bol uskladnený ľad, využívaný najmä krčmármi na chladenie nápojov. V týchto priestoroch bez problémov vydržal od jednej zimy až do ďalšej.
Keď sme sa vrátili do autobusu, mali sme už veru poriadne prázdne žalúdky. A tak sme všetci vytiahli klasickú výletnú poživeň – šnicle – a pustili sa s chuťou do nej. Neviezli sme sa však ďaleko, iba do Kopčian. Tu sme si aspoň zvonku prezreli najstarší zachovaný kostol na území Slovenska zasvätený sv. Margite Antiochijskej (pochádza pravdepodobne z 9. storočia) a navštívili sme i cisársky žrebčín, na oprave ktorého sa podieľa a pútavo nám o ňom (i chove koní) porozprával Stanislav Matulík.
Pivo v Holíči
Napokon sme sa presunuli do posledného bodu našej trasy – pivovaru Wywar v Holíči. Tu sme absolvovali prehliadku i ochutnávku piva a nechýbala ani jedna zo súťaží. Účastníci súťažných družstiev museli spomedzi seba vybrať jedného, ktorý bol prezlečený za mačku – mal zamňaukať - a ďalší dvaja ho mali striedavo hladkať so slovami: „Ty moja úbohá mačička!“ bez toho, aby sa zasmiali. Snáď netreba ani hovoriť, že niekomu sa nepodarilo ani začať... Zato družstvo Peťka Lachkého zvládlo tento úkon previesť dokonca až desaťkrát ☺.
A nasledovala cesta domov. Počas nej v autobuse tombola, v rámci „cikpauzy“ posledná exteriérová úloha (odhodenie balóna naplneného fazuľou pomocou plachty – v pätici - čo najďalej), prezentovanie výsledkov celodennej úlohy na tému „25“... Víťazmi Necpalovín sa stali Prváčikovia, a teda o rok na výlet pôjdu zadarmo oni. A my sa už teraz tešíme na to, ako sa začne nová štvrťstoročnica rodinných výletov pod taktovkou Petra Petráša ☺!
Petra Humajová