14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023RODINNÝ VÝLET 2019
Uverejnené 24. 12. 2019
„TO, ČO MÔŽEŠ ODLOŽIŤ NA ZAJTRA, IGNORUJ ÚPLNE!“
Už neuveriteľných 28 rokov brázdi naša rodina všetky kúty Slovenska, objavuje jeho viac či menej utajené krásy a na vlastnej koži zakúša, čo znamená rodinná súdržnosť a jednota. Aj tento rok sa podľa motta výletu rozhodla rodinný výlet neodložiť „na zajtra“, ale absolvovať hneď – aby ho nemusela ignorovať úplne ☺. Na cesty vyrazila v sobotu 10. augusta.
Všetko sa to začalo tradične pri Rajčuli prvým úderom Necpalanky na bubon a nalodením všetkých viac ako päťdesiatich pasažierov do autobusu značky Volvo. Organizátor Peter Petráš účastníkom vzápätí prezradil trasu, ktorou sa ich kroky budú tento rok uberať – a začalo sa súťažiť ☺.
Netradičné názvy
Medzi kapitánmi družstiev sa zjavili stabilné tváre i nové zjavy. Nechýbal medzi nimi minuloročný výletný „prvák“ Robo Berák, ktorý sa pri súťaži s vytriasaním guličiek bez použitia rúk zo škatule pripevnenej na tele spoluhráča tak vyznamenal, že videozáznam tejto jeho stratégie rozosmieval v prípade straty dobrej nálady každého, kto si ho opätovne pozrel (video je stále dostupné na fb v profile Martiny Humajovej). A tak vo vedení tímov, pochopiteľne, nemohol chýbať. Viedol modré družstvo pod názvom Mudráci.
Nováčikom v kapitánskej zložke bol takisto Roderik Weissabel ml., ktorý si do svojho tímu Tukabel vybral svojho ocina i bratranca z druhého kolena Martinka Šutinského. A v súťaži sa im hneď od začiatku veľmi darilo ☺.
Tretie družstvo viedol už skúsený David Petráš a ako vždy, zvolilo si názov Necpalské kliešte.
Ďalším už skúseným kapitánom bol Matteo Zanini, ktorý má síce mamu Slovenku a po slovensky hovorí výborne, ale žije v Taliansku. A tak pri jeho presune z prednej časti autobusu, kde si spolu so spoluhráčmi vytvorili názov družstva Necpalské pilulky, ku „svetelnej tabuli“, kde mal názov nahlásiť, došlo v jeho mysli, predsa len zvyknutej ,myslieť’ skôr po taliansky, k miernemu posunu významu a Matteo nahlásil názov družstva ako Prievidzské tabletky. Organizátor Peter to jeho spolusúťažiacim potom vždy, keď sa im nedarilo, vyčítal: „Keby ste boli Necpalské tabletky... Ale Prievidzské... Hm, hm... “ Samozrejme, to len tak, zo žartu ☺.
Krakovany i Piešťany
Vedomostné úlohy vyplnili celý čas presunu na prvé miesto, ktoré sme mali navštíviť počas tohto výnimočného dňa. A stal sa ním Vínny dom Chateau Krakovany, kde sme absolvovali ochutnávku siedmich druhov vín. Nálada pri tejto ochutnávke bola, ako inak, výborná. Erika Petrášová s dcérou Veronikou svojím chytľavým smiechom čerili vzduch už po tretej vzorke. A pred posledným, siedmym vínom, spievalo našu rodinnú prípitkovú hymnu „Po kalíšku...“ už celé osadenstvo autobusu.
Po tomto rozjarení nás čakalo mierne „zmrazenie“ vo Vojenskom historickom múzeu v Piešťanoch. Ani nie tak teplotné, ako „náladové“. Pozerať sa totiž na všetky tie tanky, lietadlá a bojové stroje, ktoré buď zabezpečovali obranu našej vlasti, alebo útočili na nás či pod naším vedením, nebolo totiž nič príjemné. Predsa len sme v tom však našli štipku radosti – že mnohí z nás nemuseli tieto veci zakúsiť na vlastnej koži. A veríme, že už nikdy ani nezakúsia, pretože vojna nie je nikdy radostná. A my máme radosť radi.
Dvojhodinový rozchod v Piešťanoch dopadol kvôli veľkému teplu napokon tak, že len málokto sa prechádzal. Deti vliezli do fontány a dospelí do najbližších cukrární či kaviarní. Chladené nápoje či riadna dávka zmrzliny zmizla v každom rozohriatom tele účastníkov výletu ako nič.
Kus histórie na Beckove a „svokra“
Posledná zastávka výletu nás opäť preniesla do histórie. Navštívili sme totiž hrad Beckov – dnes už síce len ruinu, ktorú sa pamiatkari pokúšajú čo najviac zakonzervovať či poopravovať aspoň v tom súčasnom stave, ale v minulosti krásny a majestátny hrad. Napokon, tú majestátnosť mu nemožno uprieť ani dnes.
Dospelých históriou hradu pútavo previedla šikovná sprievodkyňa a deti zas zábavne miestny šašo. Krásne výhľady do okolia či pohľady do minulosti tohto kraja boli obohatením pre všetkých.
Len čo sme zišli z hradu, začalo pršať. Kým ešte len tak kvapkalo, stihli si vonku súťažné družstvá zasúperiť v disciplíne pantomíma. A potom začalo liať... To sme však už sedeli v bezpečí autobusu a losovali tombolu.
Záverečná úloha – vytvoriť z krepového papiera kyticu a požiadať svokru (v skutočnosti organizátora Peťa) o ruku nevesty – sa už odohrala v Necpaloch a priniesla veľa zábavy. Každé družstvo si zvolilo svoj originálny spôsob prezentácie a potom účastníci výletu hlasovaním pomocou cestoviny rozhodli, komu koľko bodov pridelia. Víťazmi sa napokon stali a na výlet zadarmo na budúci rok pôjdu zelení, čiže Tukabel.😊
S Necpalankou sa to začalo, s Necpalankou sa to zvyčajne i končí... Hoci počas tohto výletu veľa priestoru na hranie nemala, v rodných Necpaloch predsa len vytiahla aspoň pár pesničiek do nôty... A roztancovala nimi všetkých, ktorí ešte po tomto celodennom cestovateľskom záťahu energiu tancovať mali ☺.
Dovidenia na výlete o rok, priatelia!
Petra Humajová