RODINNÝ VÝLET 2020
Uverejnené 24. 12. 2020
„LEPŠIE JE RÝCHLO SA ZĽAKNÚŤ AKO POMALY SA BÁŤ!“
Veru sme sa aj my zľakli, keď na náš svet zaútočila korona a jedným z možných dôsledkov mohlo byť aj zrušenie nášho rodinného výletu! Našťastie sa dovtedy pomery stabilizovali a v sobotu 1. augusta 2020 o 7:00 sme – síce s rúškami vo vreckách – ale predsa len mohli vyraziť na cesty.
Veľké skupiny neboli v tento rok na mnohých miestach vítané, a tak bol náš program zväčša exteriérový. Našťastie, starká nám vymodlila a Pán Boh nadelil vynikajúce počasie – ani príliš teplo, ani príliš zima. A my sme teda mohli trasu nášho výletu absolvovať bez nejakých veľkých ťažkostí.
Rozzelenané arborétum
Prvým bodom programu bolo okrem oznámenia trasy a úvodného kola ničenia tekutého „nepriateľa“ i oznámenie mien kapitánov súťažných družstiev – Zelených tigrov viedol Robo Berák, Zámocké tajomstvo Viktória Gajdová, Abstinentov Jozef Števica a Fokoš Filip Petráš. Vzápätí nasledovali rozbehové – logicko-tipovacie úlohy. Ani sme sa nenazdali a boli sme v Tesárskych Mlyňanoch, známych svojím arborétom, ktoré sme aj navštívili. Jednu z ponúkaných trás sme absolvovali v spoločnosti sprievodcu a boli sme tak obohatení aj o odborný výklad. Hoci najkrajšie pohľady ponúka arborétum údajne v máji, aj teraz sa bolo na čo pozerať. Pred arborétom sa uskutočnila prvá exteriérová úloha – za čo najkratší čas navinúť na ruky rolky krepového papiera. Všetci súťažiaci ju zvládli ľavou zadnou.
Chvíle plné hviezd
Vedomostné obzory sme si rozšírili aj na nasledujúcim mieste – navštívili sme totiž Tekovskú hvezdáreň v Leviciach. Tu sme sa rozdelili na tri skupiny a každá z nich absolvovala postupne odbornú prednášku, návštevu planetária i posedenie v záhrade. Na záver sme si všetci pozreli stavbu s kupolou a ďalekohľadom, kde prebiehajú pozorovania hvezdárov. Tí o vesmíre rozprávali veľmi pútavo a dokonca si ďalekohľad zostavili svojpomocne prevažne z odpadových materiálov. Bolo vidno, že to, čo robia, ich veľmi baví. No a nás výlet veľmi bavil tiež. Najmä po tom, čo sme sa do oblasti Tajch v Novej Bani „vyškriabali“ autobusom až na miesto, kde ľudia autobus isto v živote nevideli. A nasledovala priam už klasická scéna – ako a kde sa otočiť a zísť dole? Náš šofér však našťastie situáciu zvládol priam bravúrne a po tom, čo po namáhavých manévroch autobus predsa len nasmeroval tým „správnym smerom“ a preparkoval, sme si všetci vydýchli a vybrali sme sa obdivovať túto nádhernú oddychovú zónu.
Súťaže v Tajchu
Necpalanka skonštatovala, že basu na záver fašiangov pochovala až príliš hlboko a po dlhom čase vytiahla svoje nástroje, aby obveselila ľudí niekoľkými ľudovkami. V pohostinstve U Igora však potom nasledovala i iná zábava – záverečné kolá súťažných úloh boli síce na prvý pohľad úplne jednoduché, no zároveň veľmi nápadité a niekedy veru aj ťažko realizovateľné. Premiestniť slamkou čo najväčší počet fazuliek, vyhodiť bez pomoci rúk na šiltovku na nej pripevnené čajové vrecúška, rozpučiť v lakti vajce či donútiť jojo, aby stálo pekne rovno na hlave veru nebolo až tak med lízať. Napokon sa víťazom stalo, a teda o rok na výlet zadarmo pôjde družstvo Filipa Petráša. Majitelia pohostinstva neváhali a po salvách smiechu sa aj oni zapojili do akcie. Organizátorovi Petrovi Petrášovi zaviazali oči a nechali po ňom liezť zvieratko, o ktorom mal iba dotykom zistiť, ako sa volá. Trafil, že ide o „jaštera“- to, že sa volá agama, by už pravdepodobne bola ťažká otázka pre kohokoľvek z nás.
A predsa aj more
Po ďalšej nádielke spevu a tanca a rozlúčke s domácimi nám ujo Peťo sľúbil, že nás vezme k moru. A už o chvíľu sme zaparkovali vo Vyhniach a vydali sme sa lesnou cestou k výnimočnému geografickému útvaru – ku kamennému moru. Hoci skočiť hlavičku si doň odvážlivci nemohli, viacerí z nich sa rozhodli aspoň „prebehnúť“ ho krížom, čo bol tiež zážitok. Losovanie tomboly v autobuse bolo výnimočné. Čo v nej kto vyhral, to ani vlastne nevieme, pretože ujo Peťo každému tvrdil, že vyhral práve to, čo potrebuje. A tak sa v nej ocitli ceny ako „fasáda na dom“, „vedro rašeliny“, „10 litrov benzínu do štvorkolky“, „klasifikačný hárok aj so známkami“ či „diamantový náramok“. Myslím, že z takýchto fiktívnych cien mali účastníci výletu väčšiu radosť ako z tých skutočných.
Žiaľ, všetko má svoj koniec. A tak krátko po ôsmej hodine večernej nastal i koniec nášho rodinného výletu. Záverečnú bodku mu dala Necpalanka zahratím piesne na „necpalskej avenue“. A my sme sa domov rozišli nielen s dobrým pocitom, ale i očakávaním. Čo nám prinesie nasledujúci jubilejný 30. ročník 😊?
Petra Humajová