RODINNÝ VÝLET 2021
Uverejnené 24. 12. 2021
„KOMU SA NELENÍ, TOMU SA ČUDUJEM!“
Ani sme sa nenazdali a svitol deň 30. rodinného výletu. Akcia, ktorú som ja osobne po prvýkrát zažila ako prváčka na základnej škole, už má v našej rodine nebývalú tradíciu a počas celých tých tridsiatich rokov sa za ňou ukrýva jedno organizátorské meno – Peter Petráš. Síce vyhlásil heslo výletu, aké vyhlásil... Ale povedať, že jemu sa niečo „lení“, by asi nebola dvakrát pravda.
Pondelok 2. augusta 2021. Maskot výletu – Maťka Humajová – oslavuje svoje 30. narodeniny. Sobota 7. augusta 2021. Tridsiaty ročník rodinného výletu sa môže začať. Necpalanka úvodnou piesňou odštartovala deň plný dobrodružstiev, počas ktorého nám bolo celý čas do smiechu i do spevu. Veď kto by sa nesmial už len pri úvodnom oznámení trasy? „Pôjdeme smerom na Oravu a tam v Oravskom Podzámku vás vysadíme a každý začnete pomaly šľapať späť. Môžete vyžiť i stopovanie. A komu sa podarí vrátiť domov prvému, stihne si aj upratať!“ vyhlásil Peter Petráš.
Plte i vakcinátor
Našťastie ujovi Peťovi nie vždy všetko môžeme veriť, a teda sme si tipli, že ani toto teda nebude až taká dôveryhodná informácia. Radšej sme pozorne sledovali cestu a z autobusu sme vystúpili až v prvom cieli – v Hornej Lehote.
Medzitým už súťažné družstvá Červená armáda (kapitán Maťko Šutinský), Tridsať hrmených (kapitánka Maťka Humajová), Angel (kapitán Riki Weissabel) a Tučniačkovia (kapitánka Barbora Žáková) splnili prvé vedomostné úlohy – napísali počet písmen slovenskej abecedy, tipli si počet našich športovcov na olympiáde v Tokiu a vytvorili čo najviac slov, ktoré v sebe obsahujú spojenie hlások „čas“. Začali tiež špekulovať nad celodennou úlohou – ľubovoľným výtvorom na tému 30. rodinný výlet.
V Hornej Lehote nás už čakala skupina pltníkov, ktorí si nás porozdeľovali na svoje plte a vydali sme sa na plavbu riekou Oravou. Zhruba 5 kilometrov sme preplávali za 60 minút obohatených o historický výklad i rôzne zaujímavosti. Záver patril postupnému odkrývaniu majestátneho Oravského hradu na obzore.
Plavba bola ozaj zážitkom a po nej nezostávalo iné, ako zapiť to dobrým pivom. Nie že by naša tradičná výletná „hosteska“ (Milan Petráš) zaháľala a že by „nepriateľa“ (rozumej alkoholu) bolo tento rok málo, ale pandémia toho zmenila veľa. Okrem vlastných plastových štamperlíkov (na záver slúžili ako „hlasovacie zariadenie“ pri celodennej úlohe) bola novinkou i zmena pojmu „hosteska“ na „vakcinátor“ a „nepriateľ“ na „vakcína“.
Zdá sa, že na tomto výlete boli teda úspešne „zaočkovaní“ všetci. A zapili to i dobrým pivom značky Kastelán v Oravskom Podzámku.
Kávové zrnká všade naokolo
Na Orave sme zostali i ďalej. Presunuli sme sa do dedinky Krušetnica neďaleko Námestova, kde sídli Múzeum kávy. Mladý majiteľ, tiež len tridsiatnik podobne ako náš rodinný výlet, zo starého domu svojich rodičov vybudoval svetový unikát – múzeum so stenami pokrytými mozaikou z kávy (na jej výrobu boli použité štyri milióny kávových zrniek a dobrovoľníci ju ručne lepili zrnko po zrnku štyri roky) a zhromaždenými približne šesto vzácnymi predmetmi, ktoré s kávou, jej pestovaním a pražením súvisia.
Vo vedľajšej budove je pár mesiacov otvorená už i kaviareň, kde možno jeho kávu ochutnať – a účastníci zájazdu si veru pochvaľovali, že chutí výborne. Pripravovaná bola v horúcom piesku, čo bolo tiež veľmi zaujímavé.
V Krušetnici pri autobuse prebehla i ďalšia súťažná úloha – tentoraz exteriérová. Dvaja členovia družstva mali za úlohu umiestniť dvanásť pingpongových loptičiek (šesť v hornej časti tela, šesť v dolnej časti tela) tak, aby tomu tretiemu členovi nevypadli ani pri chodení na chodúľoch. Bola to veru riadne náročná úloha, ale napokon si s ňou všetci súťažiaci nejakým spôsobom – každý „po svojom“ –, poradili.
Teta Hela v tanku
To, čo nás čakalo potom, bol riadny adrenalín – jazda tankom neďaleko Podbiela. Prví nadšenci sa doň hneď vo veľkom počte „nasánkovali“, ale ich krik a vreskot po začiatku jazdy mnohých zostávajúcich skôr vystrašil. Tank si to totiž šialeným tempom namieril rovno do obrovskej kaluže a pritom všetkých „pohádzal“ zo strany na stranu ako mačence.
Aj po návrate mnohí hovorili, že taký adrenalín ešte nezažili, že jazdili po rieke, po strminách, po bahne..., čo sa aj na ich odeve a obuvi značne odrážalo.
Druhá skupina nadšencov už medzitým vyštartovala do terénu a zostala tretia postávajúcich váhajúcich. Rozhodný tón do danej situácie napokon vniesla sedemdesiatnička teta Hela Mečiarová: „Na tabuli píšu, že je to vhodné do 90 rokov – tak to ja mám asi poslednú príležitosť v živote!“
No a keď sa na to dala teta Hela... To už mladšie ročníky veru nemohli váhať. A tak sa na túto jazdu podujalo aj moje „absolútne neadrenalínové ja“ – a bol to veru riadny zážitok. Pre mňa osobne najmä z tej tety Hely a z toho, ako v pohode toto všetko spolu so svojou sestrou tetou Magdou absolvovala ona, keď ja som niekedy už ozaj mala problém sa nejako na tom svojom mieste „udržať“.
V euforickej nálade výlet pokračoval do Trusalovej, kde sa v miestnom motoreste všetci posilnili na záverečný boj – poslednú súťažnú úlohu (zatĺkanie klincov) a prezentovanie celodennej úlohy, vďaka ktorej sme mali možnosť vidieť a počuť ozaj rôznorodé výtvory – od poézie a piesní až po rap. Víťazmi súťaže sa napokon stala Červená armáda a v tombole zas nejakú cenu vyhral takmer každý.
Ešte spoločná fotka, cesta domov, záverečná hudobná bodka Necpalanky v krčme u Dušana... A tridsiaty ročník rodinného výletu bol za nami. Organizátor Peter Petráš by chcel pomaly žezlo odovzdať mladším. Nájde sa niekto, kto sa mu v tomto vyrovná? Zápornú odpoveď na túto otázku poznáme asi všetci... Ale uvidíme. Možno sa o to predsa len aspoň ktosi pokúsi. Tešíme sa na ďalší rodinný výlet v roku 2022!
Petra Humajová