Rozhovor s Lukášom Hirkom
Uverejnené 24. 12. 2013
Bodky sa nemusia vždy písať len na konci
Po prvýkrát sme ho s kapelou 30tri videli pred pár rokmi v Námestove. Moja sestra Maťka nezaváhala a v novembri 2009 pozvala 30tri v rámci Týždňa Cirkvi pre mládež koncertovať i do Prievidze.
Keďže líder Lukáš Hirko a bubeník Michal Lorinc mali v nasledujúci deň hrať aj so sestrou Eliškou v nie až tak veľmi od Prievidze vzdialenom Zvolene, nevracali sa späť na východ, ale prespali u nás. A tak sme ich vlastne spoznali. Odvtedy sa však už toho veľa zmenilo ☺.
Keď počujem meno Lukáš Hirko, v mysli sa mi vynorí jeden neskorý piatkový večer po vašom koncerte v Prievidzi, naša kuchyňa, bubeník Miško a celorodinná priateľská debata dlho do noci... Ty si na to ešte spomínaš ☺?
Samozrejme. Hlavne na parížske rožky, ktoré ste mi potom ešte raz priniesli na jeden z koncertov, na zimu, ktorá vtedy bola a pohodový večer pri rôznych témach
Vašu kapelu 30tri sme so sestrou Maťkou objavili len náhodou, ale dá sa povedať, že ona aj náhodou vznikla. Ako to vlastne všetko začalo? Prečo ste si zvolili práve tento názov?
Mišo Hirko, môj brat a zároveň spevák a gitarista gospelovej kapely Kapucíni &Stanley, prišiel s nápadom vytvoriť nový album tejto kapely formou internetového hlasovania. Keďže sa na album dostali iba naše piesne, názov interpreta sa musel zmeniť. Celý projekt sa volal 30tri.sk, a preto bol názov kapely, ktorý bolo potrebné narýchlo vymyslieť, jasný.
Brali ste v začiatkoch 30tri len ako projekt, niečo, čo rýchlo vzniklo a rýchlo zanikne? Alebo ste už vtedy dúfali v trvalejšiu budúcnosť?
CD novej formácie sa volalo Bodka - a tá mala všetko vystihnúť. Do tých piesní sme sa však zaľúbili a rozhodli sa, že začneme hrávať aj naživo. Veď bodky sa v internetových adresách píšu aj v strede.
Akým spôsobom ste si do kapely vyberali hudobníkov? Kto ju v súčasnosti tvorí?
Základ (okrem mňa a Miša) boli bratia Jakabovci (gitarista a basgitarista). Takto hrávame stále, akurát bubeníka Jakuba Krátkeho vystriedal hneď po vydaní albumu Mišo Lorinc a klávesáka Dana Špinera prednedávnom Peťo Pavličko. No stáva sa, že niektoré termíny nevyhovujú všetkým, a tak sa občas na koncertoch objavia aj Dano s Jakubom.
Vydali ste zatiaľ len jedno už spomínané CD s názvom Bodka. Aké ste naň mali ohlasy? Pripravujete i čosi nové?
Ohlasy boli dobré.Ľudia ho brali ako projekt, nie ako debut novovzniknutej kapely. Trochu sme sa vyprofilovali, obmenili repertoár a máme rozpracované nové veci, ktoré fanúšikovia dôverne poznajú z koncertov. Len bojujeme s časom.
Viem o tebe, že ty si sa ako hudobník neangažoval a neangažuješ iba v 30tri. S kým ešte spolupracuješ?
Zaskakujem basgitaristu v už spomínanej kapele Kapucíni &Stanley. Asi pred troma rokmi sme skončili spoluprácu so sestrou Eliškou, s ktorou som hrával pravidelne. Potom to boli rôzne jednorazové, aj zahraničné projekty. Z regionálnych kapiel som sa občas objavil po boku Viki Olejárovej a ako záskok pri Tomášovi Buranovskom.
Máš svoje obľúbené miesta, kde rád koncertuješ?
Určite Námestovo. Dlho som si tam nevedel zvyknúť, no teraz naň nedám dopustiť. Orava mi celkovo veľmi reže a sú tam skvelí ľudia.
Hudba je tvojou záľuba, profesiou si učiteľ. V dnešnej dobe pre mnohých jedno z najmenej lákavých povolaní, zdá sa však, že teba baví ☺. Si rád učiteľom?
Ja som si toto povolanie vybral už na základnej škole. Predstavoval som si učiteľa trochu inak ako štandardného pracovníka vo vzdelávacej inštitúcii. (Našťastie nie všetci, ktorých som poznal, boli takí.) Rozhodol som sa byť trochu iný. Je pravda, že nie každý tomu rozumie a človek sa často cíti byť nepochopený a v nemilosti skúsenejších kolegov, no mne ide v prvom rade o vzťahy s deťmi. Preto mi to za to stojí.
Grafika, robenie webových stránok... To by asi bola ďalšia veľká téma, o ktorej by sa s tebou dalo hovoriť ☺ ... Čomu konkrétne sa venuješ v tejto oblasti?
Fú... Grafika je téma obsiahla asi ako životné prostredie. Stránkam sa dnes venujem pomenej, viac sa zameriavam na plagáty, časopisy a vlastne všetko, čo potrebuje škola. Som k dispozícii a baví ma to. V poslednom čase som sa trochu dal na strihanie videí, no nie je to nič profesionálne, len som mal potrebu opäť niečo nové skúsiť.
Si šťastne ženatý, pred rokom si sa stal otcom dcéry Dominiky... Čo pre teba znamená rodina? Akými argumentmi by si ju bránil pred jej potenciálnymi protivníkmi?
Zistil som, že všetky teoretické frázy sú zbytočné. Človek musí vidieť, ako dieťa vyrastá, vidieť jeho pokroky, ako sa z neho zo dňa na deň stáva naozajstná osobnosť. Kto toto nezažil, nepresvedčia ho ani tie najlogickejšie argumenty.
Čo je ľahšie – byť učiteľom, alebo otcom ☺?
Asi učiteľom. Pri vlastných deťoch si človek uvedomuje oveľa väčšiu zodpovednosť. Na druhej strane to je individuálne a niekto by mi mohol oponovať. Napríklad niekto taký, komu sa dobre pracuje s najmenšími deťmi. Mojou cieľovou skupinou sú puberťáci, takže preto. Keď sa ma to niekto opýta o 10 rokov, možno odpoviem inak.
Uvidíme vás ešte niekedy koncertovať v Prievidzi?
To asi nie je otázka na mňa. Pokiaľ by bola, hrávali by sme tam pravidelne. Raz to už skoro vyšlo, no skomplikovalo to moje zdravie. Verím teda, že druhý pokus vyjde ☺.
Petra Humajová
Lukáš Hirko – narodil sa 22. apríla 1985 v Trebišove. Vyrastal v Sečovciach na východnom Slovensku. Vyštudoval učiteľstvo predmetov geografia – technická výchova na Fakulte humanitných a prírodných vied na Prešovskej univerzite. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na ZŠ Ľudovíta Fullu v Košiciach. Je ženatý, má ročnú dcéru Dominiku.