14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2024Rozhovor s Pavlom Dankom
Uverejnené 24. 12. 2014
Smiech je kreatívny
...a Pavol Danko (36) sa rád smeje. Tento umelec, tanečník, režisér, moderátor a najmä šíriteľ dobrej nálady nachádza kreativitu všade. I v takej neobyčajne - obyčajnej veci, akou je ľudský smiech. Vysoký postavou, hlboký duchom, široký srdcom. Že ho ešte nepoznáte? Mali by ste to napraviť ☺.
Sledujúc tvoj život plný aktivít, povedala by som, že slovo „stereotyp“ v ňom ani neexistuje. Bolo takým i tvoje detstvo?
Ja si vážne nepamätám, že by som sa niekedy nudil. V detstve som bol veľa a často vonku. S chalanmi, na bicykli... Učenie mi išlo dobre, mal som veľa času, ale vždy som ho vedel naplniť. A pomerne skoro ma začalo fascinovať umenie. Mal som bábkové divadlo namiesto angličákov...
Áno, umenie... Pritom si vyštudoval chémiu. Čo majú tieto dve veci spoločné?
Chémiu som jedenásť rokov veľmi rád učil. Spoločné s umením má práve to tvorivé napätie, ako nejakú tému spracovať, uchopiť a podať ďalej, aby bola pre adresáta, diváka, poslucháča alebo žiaka atraktívna. Rád som využíval bizarné pomôcky. Žiaci ma poznali ako toho, čo lezie na rebrík, krúti kolesom alebo hádže šípky ☺.
Počas jedného ročníka festivalu Verím Pane si svoju tanečnú dielňu trénoval v tričku s nápisom „Ticho!“ Nosil si podobné tričká aj v škole ☺?
To tričko bolo z jednej školskej akcie. Išlo o multidisciplinárne olympijské hry medzi triedami. Okrem športov sa súťažilo aj v umeleckých disciplínach. Mal som možnosť spoznať mnohé talenty a umelecky s nimi pracovať.
Ale odpoveď na tvoju otázku – mám rád tvorivosť. Aj v obliekaní. A myslím, že študenti ju vedeli oceniť...
Všetko, čoho sa chytíš, je naozaj vrcholne kreatívne. Už si spomínal tie bizarné vyučovacie pomôcky... Kreatívne teda boli i tvoje vyučovacie hodiny?
Zrejme nie všetky, ale mal som pravidlo – musí to baviť mňa aj žiakov. Aj v chémii sú témy, ktoré pre mňa samého nie sú veľmi „atraktívne“. O to viac ma to „hecovalo“ vymyslieť niečo akčné a zapamätateľné.
A druhé pravidlo – smiech. Rád som žartoval a rád sa smejem dodnes. V dnešnej negativistickej dobe je aj takýto postoj kreatívny.
S tvojím menom sa už neodlučiteľne spája Tanečné divadlo ATak. Ako čosi také vzniklo?
Koľko priestoru mám na túto odpoveď ☺?
Aspoň v skratke:
Rok 1998 – túžba ponúknuť študákom jedného gympla čosi nové, prvá inscenácia, prvé zájazdy, prvé publikum.
Rok 2014 – úplne vymenená partia, tentokrát už nielen Bratislavčania, ale mladí z celého Slovenska, vyše 500 vystúpení, 19 inscenácií, aktuálne je v príprave jubilejná dvadsiata. Pôvodný ATak sa zmenil na rodičov a zahraničných priateľov, ten súčasný má členov už z troch konkurzov.
Má vaše divadlo vôbec na Slovensku obdobu?
Viem, že na Slovensku existuje mnoho mladých telies, väčšinou divadelných. Je aj veľa tanečných súborov. Ale zrejme sme v niečom „špeci“ v kresťanskom teritóriu.
Čo musí ovládať človek, ktorý sa chce stať súčasťou vášho divadla? A aké danosti by mal mať, naopak, divák, ktorý chce vaše predstavenie sledovať?
Človek, ktorý by sa chcel stať súčasťou nášho divadla, by mal mať túžbu prinášať Boha aj na javisku, mal by vedieť tancovať a hrať, nemal by sa hanbiť, nemal by mať strach z ľudí, z cestovania, z potenia a driny... A divák by mal byť trpezlivý a plný túžby objavovať čaro symbolov a reči tela.
Začínali ste pred šestnástimi rokmi predstavením Golgota. Teraz ste sa k tematike krížovej cesty vrátili v predstavení Ecce Homo. Viera vyjadrená tancom. Dá sa to?
Áno. Robíme to už sedemnásty rok ☺.
Ľudia ťa v súčasnosti poznajú najmä ako moderátora TV LUX. Čím je pre teba zaujímavé toto povolanie?
Je to ďalšia možnosť mojej najväčšej vášne, ktorú som už spomínal. Túžba zaujímavo odovzdať silné a krásne posolstvo aj cez obrazovky a prostredníctvom zaujímavých hostí a tém. Je krásne stretať neznámych ľudí po Slovensku, ktorí sa prihovoria a poďakujú...
Podieľaš sa i na organizovaní rôznych mládežníckych akcií – R13 v Ružomberku, 7BOLESTNÁ v Šaštíne... Najbližšie sa pod tvojou režisérskou taktovkou bude konať Národné stretnutie mládeže P15 v Poprade na prelome júla a augusta 2015. Prečo by si naň mladým odporúčal prísť?
Národné stretnutie mládeže je unikátna príležitosť zažiť na vlastnej koži, že Cirkev je živá a že byť kresťanom je super! Popri mnohých festivaloch a stretnutiach v diecézach je P15 v niečom „špeci“. Nejde o to, kto bude účinkovať a kto prednášať... Ide o komplexnú myšlienku ukrytú v každom detaile. Od loga až po štólu na krku kňazov. Od výberu piesní na omšu až po dekorácie na umelecké čísla v katechézach. Je to možnosť spoznať kňazov, rehoľníkov aj biskupov v iných súvislostiach... Je to moja srdcovka... ☺
Redaktor, moderátor, režisér, tanečník, učiteľ, cestovateľ, aranžér... Existuje popri tomto všetkom i čas na nejaký súkromný život Paľa Danku? Čo je v ňom pre teba najdôležitejšie?
Ticho. To je najdôležitejšie a musím si ho veľmi strážiť. Niekedy túžim stratiť sa a začítať sa do kníh, na ktoré nemám čas. Niekedy sa túžim ukryť v cudzom meste, v prírode alebo na dobrom divadelnom predstavení... A momentálne túžim, aby tento rozhovor už skončil ☺.
Áno, už končí, nasleduje posledná otázka ☺. Pomaly od októbra sa na nás sypú slogany pripomínajúce príchod Vianoc – a najmä to, že by sme pred nimi nemali zabudnúť výhodne nakúpiť. Keby si mal tú možnosť, akým spôsobom by si spropagoval Vianoce ty?
V slove Vianoce je krytá NOC. Nie nadarmo je aj v „skoroužodrhovačke“ Tichá noc. V tichu a tme prichádza svetlo a Boží výkrik lásky.
Stačí?
Stačí ☺.
Za rozhovor ďakuje
Petra Humajová
Pavol Danko (36) – mladý muž poznačený diagnózou tvorivosti. Rád sa hrá so slovami, s divákmi aj s vlastnými gestami a pohybmi. Vyštudovaný učiteľ chémie a matematiky s jedenásťročnou praxou na prestížnom bratislavskom gymnáziu. Moderátor, redaktor a dramaturg Televízie LUX, v ktorej pôsobí od jej počiatku. Zakladateľ, tanečník a režisér Tanečného divadla ATak, s ktorým atakuje už Sedemnásty rok. A v neposlednom rade živel, ktorému horí srdce pre mladých v Cirkvi. Tam spája svoje umelecké, moderátorské a učiteľské schopnosti najradšej.