14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2024Rozhovor so Zuzanou Eperješiovou
Uverejnené 24. 12. 2016
Nevenujeme sa len hudbe, ale i slovu
Prvýkrát som sa s ich piesňami stretla pred viac ako rokom na festivale Verím Pane v Námestove. Ich názov ma lákal, a tak som pred koncertmi prebiehajúcimi vonku v amfiteátri uprednostnila pokojnejšiu atmosféru sály kultúrneho domu. Neoľutovala som. Počas tohto adventu koncertovali i u nás, v Prievidzi. A tak som využila šancu a požiadala ich o rozhovor. O tvorivej skupine Poetica Musica nám porozprávala jej líderka Zuzana Eperješiová.
Poetica Musica. Už tento názov evokuje v človeku spojenie hudby a poézie. Je to tak? Ako by ste vy charakterizovali vaše hudobné zoskupenie?
Odhad je správny ☺. Naozaj sa snažíme našim poslucháčom a ľuďom, ktorí prichádzajú na naše vystúpenia, prihovoriť slovom a hudbou. Aj preto si hovoríme tvorivá skupina, lebo sa nevenujeme len hudbe, ale aj slovu. Zároveň spolupracujeme s ďalšími priateľmi - umelcami, ktorí nie sú nutne speváci alebo muzikanti. Ako tvorivá skupina mladých kresťanov sa v rôznych pásmach, programoch a koncertoch venujeme aktuálnym spoločenským a duchovným témam - teda nie sú to témy, ktoré sa dotýkajú iba nás, ale aj všetkých naokolo v každodennom živote.
Aká je história vzniku tohto zoskupenia?
Začiatok siaha do času spred siedmich rokov, keď som ešte bola gymnazistkou, a v spolupráci s Martinom Gnipom, Vladimírom Štefaničom a Júliou Čekaňákovou sa nám podarilo vytvoriť poému s názvom Modlitba Magdalény. Bolo to vlastne „divadlo jedného herca“ - v tomto prípade Julky, ktorá dnes už študuje herectvo profesionálne (vtedy bola mojou mladšou spolužiačkou). Vďaka Modlitbe Magdalény sme pochopili, že slovo a hudba si aj vo vážnejšej forme nachádzajú svojich poslucháčov. O nejaký čas sme sa stretli s otcom Dušanom Škurlom a navrhli sme mu, že vytvoríme hudobno-poetické pásmo, ktoré by slúžilo ako živá pozvánka na prvý Národný pochod za život. Podarilo sa... ☺ A vďaka tomuto pásmu sme sa rozbehli naplno už pod značkou Poetica Musica.
Môžete nám predstaviť jej členov?
Stáli členovia sú: katolícky kňaz Martin Gnip (koordinátor, občas perkusie), profesionálni hudobníci Peter Jakab (gitary), Pavol Jakab (basgitara), Michal Lörinc (bicie, perkusie) a ja sa venujem písaniu textov, skladaniu hudby, hrám na klavíri a spievam. Ako som už vravela, spolupracujú s nami aj iní ľudia, ktorých pomoc a priateľstvo si veľmi vážime - či už spomínaného spisovateľa Vlada, herečku Julku alebo režiséra Juraja Bochňu, fotografku Janku Tomondyovú a mnohých ďalších muzikantov a umelcov.
Autorkou hudby i textov ste vy. Mali ste od detstva vzťah k hudbe a poézii?
U nás doma sme vyrastali ešte tak tradične, na rozprávkach Dobšinského, Andersena, riekankách, básničkách a rôznej hudbe - od folku cez klasiku až po ľudovú hudbu. Potom som objavila aj iné žánre, no myslím, že sa do mňa zapísalo veľa toho, čo som v detstve počúvala. Poéziu som mala vždy rada. Dodnes sa s radosťou vraciam k Rúfusovi, Válkovi, Dilongovi, ale napríklad aj k takému Shakespearovi.
Prostredníctvom hudby i hovoreného slova sa snažíte ľuďom pripomínať hodnoty, na ktoré dnes svet často zabúda. Ktoré sú to?
Snažíme sa ponúkať to, čo sami zažívame... Zhrniem to do jednej vety ☺ - celkom by stačilo, keby sme všetci boli dobrí ako chlieb, voňaví ako nebo a radostní ako Veľkonočná nedeľa...
V rokoch 2010 a 2011 ste začali vytvárať cyklus Modlitby – jeho súčasťou je Modlitba Magdalény a Modlitba Ondreja. Prečo ste si vybrali práve tieto postavy?
Tieto biblické postavy dokážu osloviť svojou prirodzenosťou, pokorou a silným vnútorným bojom. Každý z nás sa v nejakej tej drobnosti, ktorú pred nami zažili títo svätci, môže nájsť. Je motivujúce vidieť, ako sa premieňajú, ako Magdaléna zanecháva hriech a v skutočnej láske celkom omladne a ako Ondrej so svojou tvrdou povahou nachádza a spoznáva vo svojom živote tú správnu Cestu... Prezradím, že cyklus Modlitby chceme v budúcom roku obohatiť Modlitbou Ježišovej matky a Modlitbou Cyrila a Metoda, ktoré sú už dva roky skoro hotové, ale zatiaľ sa nám ich nepodarilo vydať.
V rokoch 2013 a 2014 ste bojovali za život a rodinu programami Áno za život a Áno za rodinu. Akú ste mali odozvu?
Musím priznať, že sme týmito skúsenosťami boli veľmi povzbudení, pretože veriaci a aj mnohí nie veriaci ľudia prijali tieto programy pozitívne. S viacerými z nich sme sa rozprávali po našich vystúpeniach. Boli medzi nimi aj osoby, ktoré vraveli, že či už Áno za život, alebo Áno za rodinu boli pre nich povzbudením v ťažkých osobných chvíľach a niekedy aj pri rodinných problémoch. Teší nás, že niekedy sa slovo a pieseň dostane ďalej, než by sme si vôbec trúfali dúfať.
V súčasnosti svojou tvorbou tiež nadväzujete na aktuálne podnety, napríklad ostatný album Milosrdne bol pripravený k nedávno ukončenému Roku milosrdenstva. Bol pre vás tento rok niečím výnimočný?
Rok milosrdenstva bol pre nás trochu náročný v čase, keď sme album chystali. No potom prišla vzácna pozvánka sprevádzať mladých pútnikov Slovákov v Krakove. Prijali sme ju s veľkou radosťou ako istú formu odmeny za naše snaženia. Dokonca sa nám podarilo zahrať v centre Krakova na jednom z pódií aj koncert. Pre nás ako pre tvorivú skupinu boli Svetové dni mládeže v Krakove určite najsilnejším zážitkom.
Čo pripravujete do budúcnosti?
Ako som spomínala, v nasledujúcom roku by sme radi predstavili Modlitbu Ježišovej matky a Modlitbu Cyrila a Metoda. A pracujeme aj na jednom špeciálnom a veľmi zaujímavom projekte spolu s Paľom Dankom (ktorého môžete poznať z TV Lux) a tanečným divadlom ATak - poprosili nás o vytvorenie autorskej hudby k ich novému divadlu o Zdenke Schelingovej. Je to pre nás veľká radosť aj výzva zároveň, keďže sme predtým ešte nič také nerobili ☺. Ale už sme takmer v polovici a zatiaľ sú obe strany spokojné...
Čomu sa venujete vo svojom súkromnom živote? Nemáte niekedy problém s nestíhaním?
V súkromnom živote každý z nás pracuje a funguje tam, kde je ☺. Ja ešte študujem a popri tom pracujem, takže sa nenudím. Sú obdobia plnšie, aj také pokojnejšie... Niet sa na čo sťažovať - s Božou pomocou sa dá veľa zniesť ☺.
Z čoho máte v živote najväčšiu radosť?
Hmm... Najväčšiu radosť mám z drobných zázrakov, ktoré pretkávajú každodennosť ☺.
Ďakujem za rozhovor!
Petra Humajová
Zuzana Eperješiová - narodila sa v Košiciach. Tu tiež študuje Anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku (tlmočníctvo a prekladateľstvo) na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Je autorkou i interpretkou piesní tvorivej skupiny Poetica Musica, ktorá pod týmto názvom vystupuje od roku 2013.