14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2024Rozhovor so Zuzanou a Tomášom
Uverejnené 4. 8. 2019
Spravili sme to najlepšie rozhodnutie
Pred desiatimi rokmi, 6. júna 2009, si svoje „áno“ v kostole v Nitrianskom Rudne povedali Zuzana a Tomáš Mečiarovci. Ako si na toto rozhodnutie spomínajú? A čo im do života prinieslo? To sa dozviete v našom rozhovore ☺.
Manželmi ste sa stali pred 10 rokmi. Ako ste sa spoznali?
Spoznali sme sa v dnes už neexistujúcej firme YAZAKI. Pracovali sme každý na inom oddelení, poznali sme sa iba ako kolegovia. Až po čase (po deviatich rokoch) nás dali na rovnaké oddelenie a potom to nejako začalo...
Vráťme sa ale ešte do obdobia predtým. Zuzka, ty si celé svoje detstvo prežila v Nitrianskom Rudne. Ako si naň spomínaš?
Áno, som „Rudňanka“ od narodenia až doteraz (zatiaľ ☺). Moje detstvo? Ocino pracoval v Štátnych lesoch, bývali sme v služobnom byte a tam bol spoločný dvor, takže som vyrastala spolu so všetkými deťmi. Keď som mala 15 rokov, presťahovali sme sa o dve ulice ďalej do nášho domu, ktorí postavili moji rodičia. Bývam tam dodnes.
Tomáš, ty si zas rodený Necpaľan. Ako si spomínaš na svoje mladé časy?
Detstvo som prežil s kamarátmi - hlavne z našej ulice. V tej dobe tu bolo veľa detí. Hrávali sme futbal, karty, bedmintonové turnaje a veľa času sme strávili aj u Petrášovcov na dvore s vždy prítomným „Aďusom“ (Vlado Mrkvica).
Čo sa vo vašom živote zmenilo po vašom zoznámení?
Začali sme tráviť viac času spolu a zistili sme, že „ve dvou se to táhne líp“. Ja som presmeroval moje cyklistické trasy na Rudno, aby som sa mohol zastaviť pri Zuzke.
Ako si spomínate na deň vašej svadby?
Ako sa SUPER DEŇ ☺. Spravili sme to najlepšie rozhodnutie v živote. Rudňanské zvony kostola sa rozozneli prvýkrát po oprave práve v deň našej svadby. Po fotení v ateliéri nás zastihla prietrž mračien a ja, nevesta, som mala plné lodičky vody. A takto sme prišli k svadobným hosťom ☺. Ďakujeme všetkým, čo nám tento deň spríjemnili.
Po sobáši ste sa rozhodli žiť v Zuzkinej rodnej obci. Tomáš, ako si si na toto miesto zvykol?
Veľmi ľahko, zostal som v rodinnom dome, iba som zmenil lokalitu. Je to pekná obec. Z domu máme nádherný výhľad na Rokoš, blízko máme aj priehradu. Rudno považujem za „vesničku mou střediskovou“. Je v nej všetko.
Zuzka, pripomínala ti Tomášova rodina v niečom tú tvoju? Alebo bola úplne odlišná?
Myslím si, že sme podobné rodiny, no občas u Mečiarovcov (Hiergovcov) pociťujem väčšiu súdržnosť.
Zuzka, ty okrem iného vynikáš výnimočnou zručnosťou pri pečení a zdobení tort – a Tomáš sa ti v tom už stáva verným pomocníkom. Ako si sa k tomu dostala? Koľko asi ti trvá príprava jednej torty?
Ďakujem, asi mi Pán Boh dal dar na cukrárčenie ☺. U nás doma vždy bolo napečené (koláče, zákusky), takže som odkukávala, ako to mama robí a v 15-tich som to začala skúšať aj ja. Príprava torty? To sa na čas nedá povedať, každá je iná. No vďaka Tominovej pomoci to máme rýchlejšie.
Obaja ste pravidelnými účastníkmi rodinných výletov. Čím si vás toto podujatie získalo?
Radi cestujeme, a keďže sú tieto výlety o spoznávaní Slovenska a navyše plné zábavy, tak sa radi stretávame s našimi priateľmi i jedným „nepriateľom“ ☺ . (Na cestách vždy prítomnou fľaškou „čohosi tekutého“, ktorú treba „zničiť“ ☺. – pozn. red.)
Ktorý z rodinných výletov sa vám najviac zapísal do pamäti a prečo?
Výlety? To je ťažké, pretože každý výlet je výnimočný a stále je tam niečo nové. Nám sa veľmi páčila návšteva vodného mlyna v Kolárove a tiež vinohradov v Dvoroch nad Žitavou, ale tiež bolo super na vojenskom letisku Tri duby v Sliači aj so vzlietnutím stíhačiek Mig-29. A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej, až by sme zistili, že hovoríme o každom výlete... ☺
Zuzka, čo všetko pozitívne sa objavilo v tvojom živote spolu s Tomášom?
Tomino je muž s dobrým srdiečkom a veľkým pokojom v sebe. Som šťastná, že je po mojom boku.
Tomáš, čo výnimočné priniesla do tvojho života Zuzka?
Pokoj, lásku, výbornú starostlivosť o mňa. Odhalila moje schopnosti pre nové práce v rodinnom dome. Vždy mi povie: „Neboj sa, ty to zvládneš!“ alebo „Spolu to zvládneme!“ ☺
Vedeli by ste už po 10 rokoch našim čitateľom ponúknuť recept na šťastné manželstvo? Ako by znel?
Vážiť si jeden druhého, nemať vysoké nároky, tešiť sa z maličkostí, vzájomne si neklamať, vedieť si odpustiť. Týmto všetkým si získate dôveru a lásku medzi sebou.
Ďakujem za rozhovor a do ďalších rokov spoločného života želám veľa Božieho požehnania!
Petra Humajová