14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2024Rozhovor s Robertom Berákom
Leto bez rodinného výletu si už ani neviem predstaviť
Uverejnené 24. 12. 2021
Zjavil sa medzi nami tak „po necpalsky“ – z ničoho nič. A hneď zapadol. Keď je Robert Berák súčasťou nejakého súťažného družstva, je nám jasné, že o zábavu bude postarané. A zdá sa, že ani on sa na našich výletoch necíti zle. Viac vám prezradí v nasledujúcom rozhovore.
Ty nie si priamo členom našej rodiny a na rodinné výlety si sa dostal až v tomto „novšom období“. Kedy to bolo? A vďaka komu?
Pamätám si to úplne presne. Prvýkrát som sa výletu zúčastnil vďaka mojej Renke, ktorá je priamou rodinou zo strany Martina Šutinského a ten je zas zaťkom Petrášovcov. Renka chodila na tieto výlety už niekoľko rokov, ja som bol po prvý raz na 27. ročníku výletu v roku 2018.
Čo si si pod pojmom „rodinný výlet“ predstavoval, keď si naň šiel po prvýkrát? Líšila sa realita od tvojich predstáv?
Vďaka Renke som presne vedel, čo ma čaká – resp. skôr nevedel, lebo trasu výletu sme sa dozvedeli až ráno v autobuse. Moje očakávania sa naplnili do posledného detailu. Zábava, spoznávanie rôznych kútov Slovenska, súťaže...
Spomínaš si aj na trasu tohto tvojho prvého rodinného výletu?
Jasné. Absolvovali sme okruh Veľký Krtíš s ochutnávkou vín, presun na Chopok, kde sme pobudli v prírode, bol som členom súťažného tímu... Nechýbala tombola, hudba, zábava.
Ktoré z doteraz navštívených miest ťa zaujali najviac?
Vojenské múzeum v Piešťanoch, degustácia dobrých vín, dobré pivko pod Oravským hradom, Múzeum kávy na Orave.
Kam by si ešte navrhoval ísť?
Keďže moja krv je horehronská, navrhoval by som ísť do Horehronského múzea v Brezne, do Heľpy, k prameňu rieky Hron, do dedinky Stratená, do Dobšinskej ľadovej jaskyne... A keby hosteska Milanko dodržala náplň svojej práce počas cesty a veľa by sme popili, mohli by sme sa zastaviť aj na Prednej Hore.
Od prvej chvíle si sa stal aj neodmysliteľnou súčasťou súťažných družstiev na výlete. Pre mňa sa pamätnou stala najmä súťažná úloha, keď ste počas tanca mali vytriasať pingpongové loptičky umiestnené v škatuľke pripevnenej na tele svojho spoluhráča. Súťažil si vtedy s Peťkom Lachkým, zdvihol si ho do výšky a loptičky si z neho doslova „vytriasal“. Zapísala sa aj tebe do pamäti nejaká špeciálna súťažná úloha?
Áno, rád spomínam na súťažnú úlohu, keď sme robili pytačky od svokry (Peťo Petráš). Bolo to v roku 2019.
V tomto čísle Mane máme uverejnenú aj báseň, ktorú si zložil na oslavu 30. rodinného výletu. Písal si už aj predtým? Alebo až rodinný výlet odhalil v tebe toto „básnické črevo“?
Čo sa týka srandy, mne vždy napadne nejaká blbosť, hlava začne spontánne pracovať a dopadne to tak, ako to aj všetci účastníci výletu mohli vidieť. Rýmovačky mi vždy boli blízke.
V tejto básni venuješ hlavnému organizátorovi výletov Petrovi Petrášovi viaceré verše, napríklad: „Dobrý majster Petráš zábavu nabudí.“ Čo na ňom ako na človeku najviac oceňuješ?
Aj napriek tomu, že nášho Peťa nepoznám až tak dlho, vidím, že z neho vyžaruje dobrosrdečnosť a ako všetci vieme, o dobrú zábavu s ním je vždy postarané.
Prečo si sa na rodinné výlety rozhodol ísť aj v nasledujúce roky?
Po absolvovaní prvého výletu mi bolo jasné, že už sa viac niet o čom rozhodovať. Hneď som vedel, že v tejto rodinnej tradícii budem veľmi rád pokračovať. A leto bez rodinného výletu si už ani neviem predstaviť.
Čo považuješ za najväčší prínos rodinných výletov?
Je to v prvom rade stretnutie dobrých ľudí, s ktorými je vždy zábava. S mnohými z nich sa vidím iba tam.
Čo by si chcel rodinným výletom popriať k ich 30. narodeninám?
Vždy dobrú partiu ľudí a veľa kilometrov bez nehody. Veľa pálenky a vínka i mnoho nových námetov na súťaže. Otcovi rodinných výletov Peťovi ďakujem za založenie takejto krásnej rodinnej tradície. Nech starne čo najpomalšie, nech je rodinným diktátorom čo najdlhšie, nech je jeho funkcia doživotná. A samozrejme, že mu radi budeme pomáhať kreovať ďalšie ročníky.
Ďakujem za rozhovor!
Petra Humajová
Foto: Martina Humajová
Robert Berák sa narodil v Českom Krumlove, ale korene po otcovi má slovenské, horehronské. Ako 9-ročný sa presťahoval do Prievidze. Chodil do športovej hokejovej triedy na ZŠ Sama Chalupku. Neskôr pokračoval v štúdiu a športovom gymnáziu v Novákoch. Počas celého tohto obdobia aktívne hrával hokej za mesto Prievidza. Po skončení strednej školy brigádoval na rôznych miestach mimo Slovenska a po absolvovaní vojenskej služby pracoval ako živnostník v rôznych odboroch. Ako 38-ročný sa zoznámil s Renátkou, s ktorou má syna Robka. Rodine venuje všetok svoj voľný čas. Má rád nové výzvy, nové priateľstvá a nové dobrodružstvá.