14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023Začalo sa to jedným telefonátom... alebo
Film o MANI
V jedno januárové popoludnie, keď som sa práve vrátila zo školy, zazvonil u nás telefón. Zodvihla som. Volala Kvetka Ďurčová, maminkina spolužiačka a najlepšia kamarátka zo základnej školy. „Musíte mi pomôcť! Môžem dnes poobede prísť?“ Keď treba pomôcť... „Jasné, len príďte!“
A Kvetka naozaj prišla. Vtedy sa vykľulo šidlo z vreca... Kvetkinou obrovskou záľubou je totiž filmovanie. A je v ňom naozaj dobrá. Vyhrala už niekoľko amatérskych súťaží – a teraz sa chystala zúčastniť ďalšej. „Vaša rodina, váš časopis, teta Marienka – to ma úplne fascinuje. Chcela by som o vás natočiť krátky film. Dúfam, že budete súhlasiť, lebo do 25. februára to už musím poslať! Naozaj nemáme veľa času...“ Čo iné nám zostávalo? Súhlasili sme.
Prvé stretnutie sme si dohodli na 3. februára. Na deň „D“ sme čakali so zmiešanými pocitmi. „Čo len budem hovoriť? Ako sa mám tváriť? Veď ja nie som žiadna hviezda!“ Ale – prežili sme. Natáčanie prebehlo v príjemnej atmosfére – až na moje smiechové záchvaty. Po chvíli mi totiž nebolo smiešne len „to smiešne“ – ale všetko.
17. februára sme v natáčaní filmu pokračovali. V tento deň sme prevažne nahrávali hudbu – spolu so sestrou Maťkou sme hrali na klavíri, Maťka si zahrala aj na flaute a Maťo na svojom tenore. Niektoré skladby sme museli hrať aj dva alebo trikrát, ale nám to nevadilo. Opäť som dostala smiechový záchvat, keďže maminka všade, kam sme išli, prenášala umelý kvet, „aby sme mali pekné pozadie“. A Maťovi sa navyše začalo čkať.
Kvetka medzitým nasnímala i tetu Marienku. Poslednú „pracovnú“ schôdzku u nás sme mali 24. februára – ale to už okrem Kvetky, ktorá filmovala, pracovala len Silvia. 25. februára bol film hotový...
Kvetka nezaháľala a hneď sa s ním aj vybrala do Liptovského Hrádku. V súťaži Rodinné video film „Maňa“, režírovaný Kvetkou Ďurčovou, s hereckým obsadením redaktori Mane, Marienka Mečiarová a Filka Petrášová, vytvorený za spolupráce Evky Humajovej, Milanka Petráša a Lydky Mečiarovej, získal bezkonkurenčne hlavnú cenu! Podľa slov režisérov v porote približne 15 minút trvajúci film „Maňa“ ako jediný z osemnástich súťažných filmov naplnil myšlienku rodinného videa. Vraj by ho pozerali ešte najmenej päť minút a je to film rovno na medzinárodnú súťaž. Kvetka nám ešte porozprávala, že po skončení filmu vypukli ovácie – a blahoželali jej aj úplne neznámi ľudia. A ku gratulantom sa pridávame i my.
Kvetka, len tak ďalej!
Petra Humajová