14.2.1997 
1.8.1998 
27.6.2004
24.12.2023RODINNÝ VÝLET 2008
Uverejnené 23. 12. 2008
NIE JE DÔLEŽITÉ ZVÍŤAZIŤ, ALE PREŽIŤ TÚ HANBU
Sobota, 2. august 2008. Maťka Humajová presne v tento deň oslávila svoje 17. narodeniny a rodinný výlet sa v tento deň konal presne sedemnástykrát. A aby sa to k tej „sedemnástke“ hodilo, na cesty sme vyrazili o siedmej hodine ráno. Ako vždy, aj teraz spred domu Petra Petráša ml. – a nie hneď, ale až po zaznení niekoľkých piesní v podaní rodinnej hudobnej kapely Necpalanka.
Výlet nemohol začať inak – ujo Peťo nás všetkých srdečne privítal (pričom nezabudol na Kamilkove dvojročné zuby) a stručne oboznámil s trasou. Oslávenkyni Maťke zablahoželal s kyticou vytvorenou zo záhradných „burín“ a potom dodal: „Ideme cez Šturec, takže kto nemá Kinedril, musí si vypiť.“ A začalo tradičné ničenie „nepriateľa“, z ktorého sa ani tento rok nestal priateľ, ktorý by „prežil“ :-).
Prvé súťažné úlohy
Keďže predpokladaný príchod bol podľa uja Peťa medzi 15:00 až 24:00, počas cesty bolo dostatok času aj na súťaženie. To sa nieslo v znamení celodenného hesla „Nie je dôležité zvíťaziť, ale prežiť tú hanbu!“ – vraj hesla novodobých olympijských hier. Asi len našich, necpalských :-).
Štyria vylosovaní kapitáni si vybrali ľudí do svojho družstva – kapitán Edko Dominiku a Mateja (ako družstvo číslo 1), ja Dominika a Mareka (ako družstvo číslo 2), kapitán Jožko Antóni klampiara (podľa uja Peťa „okresného pavúka“) Jožka Chudého a uja Kamila (ako družstvo číslo tri) a kapitán „kmotor“ Kmeť svoju manželku a Danku (ako družstvo číslo štyri). A hneď sme aj dostali celodennú úlohu – z poskytnutého materiálu (ponožky, suchý zips, vypchávky, ihla, niť, gombíky...) vyrobiť bábky a zahrať scénku na aktuálnu tému „Zavedenie eura“. Potom nasledovala vedomostná úloha (zodpovedať na niekoľko otázok) a praktická úloha – ošúpať čo najrýchlejšie slivku zubami bez toho, aby bolo vidno jej kôstku.
Lesný skanzen vo Vydrove
Čas rýchlo bežal a ani sme sa nenazdali a boli sme v Čiernom Balogu. Tu sme po krátkom čakaní nasadli na „mašinku“ a odviezli sa do jediného lesného skanzenu na Slovensku – do Vydrova. Jazda bola veľmi príjemná, hlavne preto, že nám ju svojou hudbou obohacovala skupina Necpalanka. Českí turisti mali o „podívanú“ postarané a jeden z nich sa ujal úlohy nášho dvorného fotografa – vraj nám aj pošle fotky :-).
O existencii lesného skanzenu som doteraz vôbec netušila, a tak ma prekvapilo množstvo nádherných vecí, ktoré sme všetci mohli vo Vydrove vidieť – od stromov privezených z rôznych krajov Európskej únie, cez nádherné lesné chodníčky, huby, zvieratá, lesnícke stroje, horárne až po názorné ukážky priebehu fotosyntézy namaľované na priereze kmeňa stromu. Nechýbali lesné víly, kamenné cintoríny, hroby neznámych partizánov, potôčiky a jazierka. Ťažko to všetko opísať. Mohla som skonštatovať jediné – dal by sa tu stráviť aj celý, celulinký deň.
Opäť súťažíme...
A vo Vydrove sme veru aj strávili viac času, ako sme predpokladali. Z programu sme preto boli nútení vypustiť návštevu Liptovského Mikuláša – a radšej sme sa v blízkosti lesného skanzenu najedli a pustili do ďalšej súťažnej úlohy. Členovia súťažných družstiev, priviazaní o seba nohami, museli do úst vziať malú lyžičku, naložiť si do nej fazuľu – a preniesť takto na lyžičke v ústach čo najviac fazuliek do pripravenej misky. Nebolo to vôbec jednoduché. Ruky sa používať nesmeli a pri súťažnom štarte, keď bolo potrebné najskôr prekročiť lavičku, nám veru mnohé fazuľky popadali na zem. Nakoniec sme to však niektorí viac, niektorí menej úspešne zvládli. Necpalanka v miestnom amfiteátri zahrala a stihli sme sa aj odfotiť. Ujo Kamil si od svojho vnuka Filipa pri zvolávaní účastníkov zájazdu vyslúžil pochvalu: „Starký, ty si síce hluchý, ale kričíš dobre.“ Verím, že jeho úsmev po tomto povzbudení bude na fotke vyzerať ešte lepšie ako v skutočnosti :-).
Vytúžené Necpaly (ale pri Martine :-))
Presun do Necpál pri Martine začal v neskorých popoludňajších hodinách a bol obohatený o ďalšiu zábavnú príhodu – Marek Florián prisadol po prudšom zabrzdení šoféra koláče, ktoré mal za chrbtom, a tak z nich spravil pagáče :-). Prechádzali sme cez Čertovicu a na chvíľu sme sa zastavili vo Vyšnej Boci. Postupne sa počasie zhoršovalo a kým sme dorazili do Necpál pri Martine, zmenilo sa zo slnečného na daždivé. Poradili sme si však i tak – „naskladali“ sme sa kompletne do miestneho pohostinstva. Tu, hoci v stiesnenom priestore, sme to mohli znova „rozpumpovať“ :-). Necpalanka
začala hrať a po niekoľkých ľudových piesňach nasledovali záverečné časti súťaže – museli sme si nafúkať balón, dvaja ho chytiť medzi čelá, pomaly sa otáčať v smere hodinových ručičiek a tretí člen družstva pod nás podliezal po dráhe „osmičky“. Potom nasledovalo hranie scénok na tému „Zavedenie eura“ – účastníci zájazdu za nás hlasovali vhodením fazuľky do nádoby svojho favorita. Sčítaním všetkých bodov sa dospelo k záveru, že na budúci rok pôjde na výlet zadarmo družstvo kmotra Kmeťa.
Tombola a krst webovej stránky
Nechýbala ani tombola, v ktorej už teraz vyhral každý (niektorí dokonca dvakrát), deti z Necpál nevynímajúc. Výnimočnosťou bola óda tety Hely na uja Peťa Petráša či krst webovej stránky Necpál mastnými odtlačkami prstov zamastených pravým necpalským „šnicľom“. Krstnými rodičmi stránky sa stali členovia skupiny Necpalanka a pozrieť si ju môžete na adrese
www.necpalypd.sk :-).
Všetko má svoj koniec
Nastal čas odchodu. Svojím príhovorom nás v autobuse „vystrojil“ zástupca starostu Necpál, ktorý bol oboznámený s tým, že Necpaľania sa do Necpál pri Martine tento rok ešte chystajú – pri príležitosti akcie „Odvaha 2008“, čiže cyklotúry, ktorú ujo Peťo reklamoval počas celého zájazdu. Dávka záverečných vtipov už bola prerušená únavou a pospávaním niektorých účastníkov. Myslím, že po návrate opäť každý z nás skonštatoval – „Bolo fajn.“ Za to všetko patrí veľká vďaka ujovi Peťovi i celej jeho rodine, ktorá každoročne pripravuje na výlet bohatý program.
Text: Petra Humajová
Foto: Kvetka Ďurčová a spol.
PS1: Upozornenie: Ak sa na budúci rok chystáte na rodinný výlet, nesadajte si na posledné sedadlo na pravej strane – pred dvoma rokmi som sa na ňom „vyklápala“ ja, minulý rok teta Hela a tento rok ujo Zdenko. Ak máte zálusk práve na toto miestečko, zožeňte si niekoho, kto na ňom opraví operadlo :-)!
PS2: Výzva: Keďže veda je už pokročilá a vývin ide stále dopredu, chcem týmto vyzvať všetkých vynálezcov a konštruktérov, prípadne domácich „kutilov“, k zostrojeniu pomôcky, ktorá by napomohla tomu, aby všetko, čo sa na výlete hovorí, bolo počuť v autobuse bez mikrofónu aj vzadu. Vopred sa teším na výsledky bádania :-)!